Profesor Pavel Traubner sa narodil 2.mája 1941 v Ilave, v židovskej rodine. Dedo Ignác Eckman v roku 1907 založil v Ilave kníhtlačiareň, ktorá už vtedy tlačila noviny v slovenskom jazyku. Bol aj funkcionárom židovskej náboženskej obce v Ilave. Pavlov otecko Adolf Traubner pracoval v Ilave ako zubný lekár, maminka Priska, tiež rodáčka z Ilavy, sa vzorne starala o domácnosť. Rodičov mal Pavel nesmierne rád, o mamičke hovoril: „Vo všetkom, čo sme prežívali počas vojny, prevládol jej pud sebazáchovy, aby ma mohla chrániť.“
Teraz si už pokorne, s veľkou úctou a vďačnosťou pripomíname ilavského rodáka Pavla Traubnera po pohrebnej rozlúčke, keď došiel do cieľa svojho pozemského života 14. novembra 2024. Prežil neslýchane ťažké detstvo, v rôznych skrýšach o zachovanie vlastného života v čase holokaustu. Potom s krásnymi rokmi štúdia, s neutíchajúcou silou a láskou slúžiť všetkým, ktorí sa hlásili o pomoc k nemu ako lekárovi- neurológovi: „Tak čo vás trápi?“, vždy znelo z jeho úst pri privítaní pacienta.
Láska a radosť zo života v rodine, s manželkou, dcérkami, vnúčatami – rodina bola pre neho vždy posvätná. Bohatstvo priateľských vzťahov, hoci i pri ťažkom zdravotnom rozpoložení pána profesora vždy bola korunovaná heslom: „Ži a nechaj žiť!“
Pán prof. P. Traubner si veľmi vážil aktivity evanjelickej cirkvi, hlavne počas druhej svetovej vojny, keď mnohí evanjelickí kňazi pomáhali prenasledovaným židom, často krát s nasadením vlastného života. Konkrétne v jeho rodine mal veľkú úctu senior Ján Zeman z Trenčína, kde Ilava ako diaspora vtedy patrila. S generálnym biskupom ECAV na Slovensku Pavlom Uhorskaiom (väzeň pre vieru v r. 1951-53) sa Prof. P. Traubner rád stretával, hovoril o ňom: „Veľmi blízky vzťah som mal ku generálnemu biskupovi evanjelickej cirkvi a.v. Pavlovi Uhorskaiovi, ktorý mi počas vyšetrovania v mojej ordinácii hovoril, čo všetko zažil počas vojny i počas totality .“ (cit. Z knihy Katarína Hradská, Pavel Traubner, Marenčin PT, r. 2016). Rovnako pán profesor s veľkou láskou pristupoval s odstupom času aj voči ďalším biskupom našej cirkvi, Júliusovi Filovi, Milošovi Klátikovi, ale aj mnohým evanjelickým kňazom. V neposlednej miere takmer v 30 ročnom priateľskom vzťahu s Ľubomírom Marcinom. Preto s úctou sme si v nedeľu 17. novembra na službách Božích v kaplnke SED Košeca v modlitbe spomenuli na tohto velikána, ktorý toto zariadenie aj osobne navštívil a vyriekol tieto povzbudivé slová: „Vy tu konáte úžasnú, prepotrebnú službu, len tak ďalej“. Naposledy som sa s pánom Prof. Traubnerom mal možnosť stretnúť na základe jeho pozvania pri otvorení židovskej expozície múzea v Ilave 24. júna 2022 odkiaľ je i fotografia so zvečnelým. Vľavo jeho manželka Katarína a vpravo veľvyslanec Izraelského štátu na Slovensku Eitan Levon. O to viac ma zastihla smutná správa, že ten ktorého sme mali radi, a ktorý toľko vykonal pre dobro nášho národa, bol odvolaný z tejto časnosti. S pánom Prof. Pavlom Traubnerom som sa mal možnosť prísť osobne rozlúčiť, kde som zaujal čestné miesto priamo v obradnej sieni Židovského cintorína v Bratislave. „Nech je jeho duša zviazaná vo zväzku večného života!“ (citát na parte).
AUTOR: Ľubomír Marcina, foto Jakub Rosa
by