Na sviatok sv. Trojice v nedeľu 26. mája 2024 sa v Ilave konali spomienkové Bohoslužby pri príležitosti 350. výročia Prešporskeho súdu s evanjelickými kňazmi, menovite s Tobiášom Masníkom a Joachimom Kalinkom, ktorí pôsobili v Ilave. Pripomenuli sme si aj 25. výročie znovuzavedenia evanjelických sl. Božích v Ilave po viac ako 300 rokoch. Tie sa môžu konať vďaka výbornej ekumenickej spolupráci s duchovnými rímsko-katolíckej cirkvi v Ilave. Taktiež sme si pripomenuli aj väznených ev. biskupov a kňazov ľudáckym a komunistickým režimom v ilavskej väznici.
Za hlaholu zvonov mestskej veže (pozostatok ev. kostola) vstupovali do preplneného bohoslužobného priestoru rímsko-katolíckej cirkvi vzácni hostia: br. farár Johannes Hillger z Wittenbergu, br. senior MYS Miroslav Hvožďara, br. senior TUS Marián Kaňuch, kňazi Dušan Vanko, Peter Fabok a Ľubomír Marcina. Po úvodnom hudobnom vstupe „Otvorte mi krásnu bránu“ v podaní Martina Melišíka (organ) a sólistky štátneho orchestra v Lipsku Kathrin Hauser (husle), početné bohoslužobné zhromaždenie privítal správca Strediska Evanjelickej DIAKONIE v Košeci (SED) Ľubomír Marcina.
Zvesťou slova Božieho poslúžil br. senior Miroslav Hvožďara na základe textu Skutky sv. ap. 2,42-47. Zdôraznil Božie požehnanie, ktoré prijímame a prežívame pri čítaní a štúdiu slova Božieho, ako jednotlivci, v domácnostiach, aj ako spoločenstvo veriacich v cirkevnom zbore. Keď voľakedy v minulosti odchádzali naši ľudia za prácou do Ameriky, niesli so sebou, ako veľmi dôležité bohatstvo – Bibliu a Tranovského kancionál. Väznení bratia farári i biskupi, na ktorých si s úctou spomíname, nesmeli mať pri sebe vo väzení Bibliu ani Spevník – a predsa, vedeli mnoho z Božieho slova naspamäť, modlili sa, spievali, a tak aj vo väzení slúžili a svietili láskou Božou ostatným väzňom. S vierou v obetavú lásku Božiu, dokázanú Pánom Ježišom Kristom na golgotskom kríži, aj my v súčasnosti nasledujme príklad bratov, ktorí verne dokázali aj v utrpení svoju vieru: čítajme si, prijímajme slovo Božie, tvorme, vyhľadávajme spoločenstvo veriacich. V osobných i spoločných modlitbách poznávajme a potom i vykonajme Božiu vôľu. Usilovne pracujme na Božej vinici, ale aj prepotrebnou slúžiacou láskou – diakoniou. Tak bude aj naša cirkev krásna Božia záhrada, ako cirkev Božiu výstižne pomenoval náš reformátor Dr. Martin Luther.
Folklórna skupina z Mestečka pod vedením Martina Melišíka obohatila Bohoslužby príležitostnou piesňou z Tranovského kancionála „Jezu, přispěj k spomožení“. Nasledoval príhovor br. farára Johannesa Hillgera z Wittenbergu, ktorého viaže s br. Marcinom viac, ako 40-ročné priateľstvo a spolupráca. Svoj príhovor sústredil na jeho 30-ročné pôsobenie a budovanie SED, až po súčasnosť popri duchovno-pastierskej službe. Na znak vďaky a úcty odovzdal br. Marcinovi zlatý diakonický kríž, ktorým sú v Nemecku označovaní duchovní, ktorí zastávajú diakonicko-pastoračnú službu, keďže je momentálne služobne najstarší pracovník v novodobej histórii diakonie ECAV na Slovensku a horlivý, obetavý považskobystrický duchovný pastier. Nasledovala modlitba za zmierenie a pokoj v našej krajine. Ďalej zhromaždenie pozdravil primátor mesta Ilava, Viktor Wiedermann, ako aj starosta obce Košeca, Radomír Brtáň. Medzi hosťami nechýbal emerit. biskup Igor Mišina s manželkou, Anton Barcík dlhoročný gen. riaditeľ Považských cementární Ladce, podporovateľ SED i mnohých projektov v ECAV. Zo zahraničných hostí spomeniem Jána Matulu z USA, hostí z Poľska a Českej republiky. Za ústredie ED ECAV písomne pozdravila brata Marcinu pri jeho vzácnom jubileu riaditeľka Ľubica Vysocká, a bol tlmočený pozdrav predsedu TSK, Jaroslava Bašku.
Po hudobnom vstupe sólistky Kathrin Hauser a spevu jej dcéry Heleny, nasledovala Večera Pánova prisluhovaná z nemého svedka zašlej doby histórie ECAV v Ilave – kalicha z roku 1611, z ktorého iste vysluhovali a prijímali sviatosť eucharistie znamenití kňazi a velikáni dejín, nielen Ilavy, ako Tobiáš Masník, Joachim Kalinka, Daniel Krman, Štefan Pilárik a ďalší pôsobiaci pod patronátom šľachtickej evanjelickej rodiny Ostrožicovcov, zakladateľov a budovateľov chýrnej ilavskej školy, fary a pôvodného evanjelického kostola. Po záverečnej liturgii a piesni „Ó Pane drahý“ sa zhromaždení presunuli k pamätnej tabuli venovanej kňazovi – martýrovi Tobiášovi Masníkovi a ďalším ev. kňazom, ktorá našla nové dôstojné umiestnenie na múre bývalej katolíckej fary, autentickom mieste, kde predtým stál evanjelický kostol.
Zhromaždenie pokračovalo pietnou spomienkou pri múre ilavskej väznice, kde sú umiestnené pamätné tabule, venované jednak politickým väzňom, ale aj biskupom a kňazom kresťanských cirkví na Slovensku. Jedna z nich pripomína zvečnelého gen. biskupa Pavla Uhorskaia, ako aj ďalších väznených ev. kňazov, vrátane biskupa Fedora Fridricha Ruppeldta, uväzneného ľudáckym režimom za tzv. Slovenského štátu a opäť totalitným režimom v roku 1962. Tu sa na úvod prihovorila sestra Viola Fronková, dlhoročná vzácna pracovníčka ECAV, ktorá zdôraznila vážnu úlohu práva a spravodlivosti pre cirkevnú i štátnu vrchnosť. „Naša úloha je niesť s pevnou vierou i utrpenie, ako to vyznávali kňazi odsúdení a predaní za otrokov na galeje. Česť a svedomie je viac ako život! Kresťanstvo je radosť, odvaha, optimizmus, ako to vyznával aj br. gen. biskup, Pavol Uhorskai: „Všetko nech sa deje medzi vami v láske“ (1. Kor. 16,14 )“. Následne na tento príhovor výstižne nadviazal br. senior Marián Kaňuch na príklade väznených a inak prenasledovaných veriacich vysvetlil zvrchovanosť moci Božej: Boli ľudia ktorí prenasledovali a zmýšľali zle proti Božej cirkvi, ale Pán Boh ich zlé skutky obrátil na dobré. Správy o väzení a trápení bratov vo viere sa šírili po svete a tak aj evanjelium sa mohlo dostať k mnohým národom. Použil aj knihu brata gen. biskupa Pavla Uhorskaia v anglickom preklade, ktorá sa mu dostala do rúk až v USA.
Zaspievaním piesne „Kto za pravdu horí“ sa toto krásne misijno-duchovné podujatie skončilo. Stretnutie pokračovalo v neďalekej reštaurácii, kde hostí pozdravil br. Marcina a zaspomínal na vzácne chvíle – 50. výročie svojej konfirmácie v púchovskom chráme, ako aj 30. výročie vyslania do vtedy znova oživenej diakonickej služby ECAV, práve zvečnelým br. gen. biskupom Pavlom Uhorskaiom. Verím, že tieto spomienkové Bohoslužby nás opäť povzbudili a utvrdili vo viere, keď sme mali možnosť prežiť krásne požehnané chvíle pri zvesti Božieho slova a povznášajúcim duchovným programom, ktorý do detailu, na dôstojnej úrovni, vrátane výzdoby, pripravili br. Marcina so svojimi spolupracovníkmi zo SED. Nech nás Pán požehná, i dielo diakonie, neoddeliteľnej súčasti cirkvi, ktorú sme mali možnosť v Svätodušnú nedeľu v našej ECAV na Slovensku si pripomenúť a zahrnúť do svojich modlitieb.
Andrea Deáková
poddozorkyňa CZ ECAV Považská Bystrica
foto: Jakub Rosa
by