V nedeľu 27. októbra 2024 ( XXII. po Sv. Trojici) sa konala v považskobystrickom evanjelickom kostole povznášajúca slávnosť posviacky nového oltára a rozlúčka s duchovným správcom br. diakonom Ľubomírom Marcinom, ktorý po 15 rokoch služby v CZ a 33 rokoch od ordinácie odchádza z činnej duchovnej služby v ECAV do dôchodku.
Myšlienka nadobudnúť nový oltár rezonovala v našom zbore už viacej rokov, nakoľko doterajší „ provizórny“ oltár bol zhotovený z nekvalitných jednoduchých materiálov počas vojny spred 80 rokov.
Nadobudnutie nového oltára bolo zavŕšením budovateľského úsilia nášho duchovného správcu, počas jeho pôsobenia v našom CZ.
Grafický návrh oltára spracoval Martin Melišík, poddozorca TUS ECAV a kantor v Púchove, ktorý zabezpečil rezbárskych majstrov z Hošťálkovej pri Vsetíne a na jeho výrobu aj dozeral.
Zo starého oltára zostal jedine oltárny obraz, aj ten bol osadený do nového rámu. Všetky organizačno – technické práce spočívali na pleciach br. Ľubomíra Marcinu a jeho spolupracovníkov zo Strediska evanjelickej diakonie v Košeci. Tento finančne náročný projekt mohol byť zrealizovaný len vďaka výraznej finančnej podpore mesta Považská Bystrica, Trenčianskeho samosprávneho kraja a Považskej cementárne Ladce. Brigádnickou prácou za spoluúčasti pracovníkov zo SED Košeca prispeli finančnou zbierkou aj domáci viery.
Akt posviacky vykonal senior TUS ECAV Marián Kaňuch na základe slov z Písma svätého: „Oheň nech ostáva stále horieť na oltári; nesmie vyhasnúť.“ (3. M 6, 6), ktorými oslovil viac ako 300 zhromaždených.
Z jeho myšlienok vyberáme: „Na obetnom oltári, kde kňazi prinášali obete, mal stále horieť oheň. Aj v noci, ako symbol svetla, ktoré prežaruje každú temnotu. Oheň nemal nikdy zhasnúť. Kňazi ho mali stále udržiavať. Dôležité je povedať, že oheň je znakom Božej prítomnosti. Čo tieto starozmluvné slová znamenajú pre nás? Mojžiš hovoril tieto slová kňazom. V zmysle všeobecného kňazstva, sme všetci kňazi, ktorí majú niesť evanjelium. Oheň nesmie vyhasnúť. Oheň musí stále horieť – oheň viery, – oheň Ducha svätého, – oheň živého zboru, – oheň spoločenstva, – oheň vzťahov, – oheň obete chvál.A to je veľké pozvanie aj pre nás. Dnes vy, ktorí budete uvedení do funkcie, ale aj všetci ostatní kňazi sú veľmi zodpovední za udržiavanie ohňa, viery v cirkevnom zbore. Je to úloha všetkých nás… Zodpovednosť za duchovný život, svoj, svojej rodiny, cirkevného zboru.“
Liturgovali duchovní: Peter Fabok, Michal Tekely, Marek Hrivňák, Ondrej Rišiaň a Ľubomír Marcina. Hlboko precítený pozdrav br. emeritného generálneho biskupa Júliusa Fila predniesol Peter Fabok.
Následne sa prihovoril dlhoročný priateľ br. Marcinu Johannes Hillger, farár z Wittenbergu. Za mesto Považská Bystrica sa prihovoril jeho primátor Karol Janas, ktorý vyzdvihol 15 – ročnú vzornú spoluprácu s br. Ľubomírom Marcinom, nielen v rámci mesta, ale ocenil aj službu v okresnej nemocnici tiež za prítomného riaditeľa považskobystrickej nemocnice Igora Steinera. Za VÚC Trenčín a rodné mesto Púchov br. Marcinu, kde bol aj poslancom mestského zastupiteľstva, čoho výsledkom bolo prinavrátenie zborového domu a dlhodobý fin. transfer na podporu CZ, ho pozdravila jeho primátorka Katarína Heneková. Za obec Košeca sa prihovorila zástupkyňa starostu Miroslava Švehlová. Za sponzorov sa prihovoril priateľ a dlhoročný generálny riaditeľ Považskej cementárne Ladce Anton Barcík, ktorý sa zúčastnil slávnosti s celým menežmentom tejto akciovej spoločnosti. Za ECAV, ale hlavne náš Turčiansky seniorátu, to bol senior Marián Kaňuch, ktorý poďakoval br. Ľubomírovi Marcinovi za jeho 33 – ročnú obetavú službu v nej. Za CZ Považská Bystrica sa br. Marcinovi vlastnou tvorbou poďakovala sestra poddozorkyňa Andrea Deáková a Peter Kedro odovzdal pozornosť.
Následne br. Ľubomír Marcina zaspomínal na svoju ordináciu, keď ho, v blahej pamäti, br. generálny biskup Pavol Uhorskai dňa 26. októbra 1991 v chráme Božom v Tisovci ordinoval a tak spolu s ďalšími 12 „Timotejmi“ vyslal na vinicu Pánovu. Tú nezabudnuteľnú slávnosť prežívalo spolu s br. Marcinom aj množstvo spoluveriacich z Púchova, ktorí vtedy prišli do Tisovca až na šiestich autobusoch. Nasledujúci deň, v nedeľu 27. októbra 1991 poslúžil prvými službami Božími po ordinácii v rodnom púchovskom kostole za účasti 620 veriacich. V rámci výbornej ekumenickej spolupráce s miestnym katolíckym dekanom Štefanom Palkovičom v podvečer tej istej nedele sa prihovoril v rímsko – katolíckom kostole a udelil Áronovské požehanie veriacim spolurodákom.
Od 1. novembra 1991 nasledovali jeho kroky do neďalekého diasporálneho CZ v Košeci, kde na neho čakal obrovský záber v celom Ilavskom okrese. Slúžil nielen v košeckom CZ, ale aj vo väzniciach v Ilave a Dubnici, kasárňach v Dubnici, v nemocniciach v Ilave a Dubnici. Vyučoval evanjelické náboženstvo na školách, pripravoval konfirmandov, pracoval s mládežou, krstil, sobášil, pochovával a vykonával pastoračné návštevy. Zaujímal sa o svojich cirkevníkov a riešil ich problémy, keď im vybavoval zamestnania, hospitalizácie, či náročné zahraničné operácie. Duchovne zaopatroval domovy dôchodcov v Pruskom, Slávnici, Dubnici a napokon v SED Košeca.
Popri tom pod jeho vedením bol vybudovaný za jeden rok nový kostol v Košeci, prebehla rekonštrukcia modlitebne v Dubnici, ako aj budovy košeckej fary. Zabezpečil prípravné práce, pozemok a časť financií na výstavbu kostola v Novej Dubnici v centre mesta. Zavŕšením jeho obdivuhodného budovateľského úsilia prebehla pod jeho vedením výstavba Strediska evanjelickej diakonie v Košeci, a napokon generálna oprava zborového centra s kostolom a nadstavbou veže v Považskej Bystrici. Pre kostol nadobudol a sám sponzoroval dvojmanuálový píšťalový organ.
Rovnako pod jeho vedením prebehla generálna oprava filiálneho kostolíka v Bodinej, kde bol nadobudnutý aj nový inventár. Promptne vždy reagoval aj na rôzne humanitárne výzvy. Toto však nie je vymenovaný celý záber aktivít br. Marcinu počas jeho 33 – ročnej služby horlivého, pracovitého, obetavého kňaza a šafára tajomstiev Božích.
Už len tým, že nebýval na fare a nevyužíval žiadne výhody, ani požitky zo strany cirkevníkov, mal veľkú úctu a ústretovosť všade, kde prišiel. Nikdy nežiadal vyššie COJ o mimoriadne zahraničné dotácie, vedel si vždy aj v tomto smere poradiť, ale aj podporiť ďalšie projekty ECAV.
Z jeho príhovoru napokon zazneli potešiteľné slová: „Neodchádzam zo služby natrvalo, luterák nemením za pyžamo, zostáva mi naďalej srdcovka, služba v košeckej diakonii“, ktorú vybudoval a rozvinul so svojimi spolupracovníkmi až do dnešných rozmerov, ktoré nesú stopy viditeľnej kresťanskej služby i posolstvo misie.
Do slávnostnej atmosféry bohoslužieb svojím programom výrazne prispel spevokol z CZ ECAV Liptovská Kokava pod vedením dirigentky Miroslavy Tekelyovej. Zaznela aj jeho obľúbená pieseň „Má duše Pána svého chval“ v podaní manželov Tekelyových.
Husľový sprievod mala Kathrin Hauser – členka komorného orchestra z Lipska, sólo spev jej dcéra Helen, ďalší sólo spev operná speváčka Terezka Janeková. Umelecky prispeli aj folklórna skupina Záriečanka a v neposlednom rade všetko za organového sprievodu Martina Melišíka a jeho odchovanca Samuela Boška.
Dojemný bol aj akt úvodu nových presbyterov s odovzdaním vecného darčeka – drevených krížikov zhotovených Heinrichom Hauserom z Wittenbergu, ktoré im osobne odovzdal. Johannes Hillger so skupinou hostí z Nemecka obdaroval svojho dlhoročného priateľa br. Marcinu sadenicou jablone so slovami reformátora Dr. Martina Luthera: „Keď by mal tento svet zajtra skončiť, ešte dnes zasadím jabloň!“
Br. Marcina vybudoval a zanechal pre ECAV obrovské dielo nielen materiálneho charakteru, ale hlavne dielo veľkých duchovných rozmerov. Odchoval pre cirkev nových spolupracovníkov z radov kňazov i kantorov. Príklad hodný nasledovania v našej ECAV!
Po slávnostných službách Božích bolo pripravené bohaté občerstvenie v zborových sieňach a veľkom stane na nádvorí zborového domu, ktoré s láskou a ochotne pripravili sestry z domáceho CZ, ako aj košeckej diakonie.
Želáme duchovnému pastierovi Ľubomírovi Marcinovi pevné zdravie a hojnosť darov Ducha svätého, aby bol aj naďalej verným vyznavačom, služobníkom nášho Pána a drahej ECAV, ktorej venoval celý produktívny život, a to aj za cenu mnohých príkorí, prenasledovania a väzenia pre svoje presvedčenie i nezlomnú vieru v Trojjediného Pána Boha.
Záznam zo slávnosti si môžete pozrieť aj na YouTube: https://youtu.be/A5hhJcj_jHo
Peter Fabok, administrátor CZ
Foto: Marcel Breče
by