Prosím zachráň!
“Učeníci šli a urobili, ako im prikázal Ježiš: priviedli oslicu a osliatko a kládli na ne svoje rúcha; i vysadol na ne. A veľký zástup rozprestieral rúcha na cestu, iní sekali ratolesti zo stromov a stlali na cestu. No zástupy, ktoré šli pred Ním a za Ním, volali: Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach! Keď vstúpil do Jeruzalema, vzrušilo sa celé mesto a hovorili: Kto je tento? A zástupy odpovedali: To je prorok Ježiš z galilejského Nazareta.” Matúš 21, 6-11
Vedel si, že zvolanie „Hosana“ pôvodne znamenalo: „Prosím zachráň!“? V jedinom slove sa stretajú dva tak hlboké významy! Oslava Kráľa, – radostné volanie na slávu tomu, kto sa ujíma vlády, a zároveň zúfalý výkrik o pomoc, ktorý sa zakladá na dôvere, že Kráľ, ktorý prichádza, má moc vytrhnúť nás z akýchkoľvek bied.
Občas sa neviem rozhodnúť, k čomu moje srdce inklinuje viac. Či viac chválim, alebo volám o pomoc. Myslím, že nám tak trochu chýba nadšenie Jeruzalemských ulíc pre Ježiša. Chýba nám ten zápal, to vzrušenie kvôli Kristovi, ktoré by pohlo ulicami tých našich miest a dedín k premenám ľudských životov.
Keď si nadšený pre Ježiša, máš odhodlanie urobiť pre Neho všetko, o čo ťa požiada. Lebo veríš, že to má zmysel. Lebo nepoznáš nič lepšie! Tak veľmi potrebujeme, aby zápal pre Krista vniesol do ulíc medzi ľudí otázky, na ktoré všetci potrebujeme odpovede: „Kto je tento?“ Pusté ulice našich miest a dedín, kde sa prestali hrať deti, pretože sedia v svojich zatvorených izbách obklopené hračkami a pozerajú do obrazoviek… Potrebujú, aby nimi prešil Ježiš. Ulice, kde už ľudia nesedia na lavičkách popíjajúc iba tak spolu kávu, lebo sa necítia bezpečne… Potrebujú, aby nimi zaznievalo Jeho meno, – meno, ktoré zachraňuje. Vchody bytoviek, chodníky a námestíčka, ktorými neraz chodíme okolo seba ako bez duše, akoby sme sa ani nepoznali, potrebujú tvoje sklonenie sa pred Ježišom, tvoju oslavu v každom čase, tvoje svedectvo života vo viere… Ľudia potrebujú vidieť, ako si dávame dole svoje plášte dôležitosti a trháme ratolesti autentickej radosti zo života s s Bohom. Aby sa pýtali, kto je Ježiš.
Skutočne, priatelia, chýba nám horlivosť pre Ježiša. Zatvorili sme ho do kostolov a modlitební, aby nikoho nevyrušoval. Urobili sme zo živej viery náboženskú otázku, zo vzťahu s Bohom pekné myšlienky… Aj svedectvo, ktoré vydávame je také tiché, bojíme sa, len aby sa nikoho nedotklo to, čomu veríme… A potom sa čudujeme, že sa vôbec nič nedeje a frustrovane sa sťažujeme, že Hospodin nekoná.
Vstupujeme do Veľkého týždňa a ja vás chcem pozvať iba k jednej veci: Volajme „Hosana! – „Prosím, zachráň!“ Postav Ježiša do centra svojej pozornosti tak, aby si mal priestor odpovedať na otázku, ktorú ti ľudia položia na svedectvo tvojho života: „Kto je tento? – Kto je pre teba Ježiš? Prečo robíš to, čo robíš? Čo ťa k tomu vedie?“ Volaj Hosana!
„Odpovedal Mu Peter: A čo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy Ťa nezapriem. Podobne hovorili aj všetci učeníci.“ Matúš 26, 35
„A hľa, veľká búrka strhla sa na mori, takže vlny prikrývali loď, a On spal. I pristúpili, zobudili Ho a povedali: Zachráň nás, Pane, hynieme! Odpovedal im: Čo sa strachujete, ľudia malej viery! Nato vstal, pohrozil vetrom a moru i nastalo veľké utíšenie.“ Matúš 8, 24 – 26