Závoj je sňatý
„Kedykoľvek predstupoval Mojžiš pred Hospodina, aby sa s ním rozprával, odkladal si závoj, kým sa nevrátil späť. Keď vyšiel, oznamoval Izraelitom, čo mu bolo prikázané. Keď Izraeliti pozreli na Mojžišovu tvár, videli, že mu pokožka na tvári žiari. Mojžiš si na tvár dával závoj, kým sa nešiel rozprávať s Hospodinom. 2. Mojžišova 34, 34-35
Najprv som si myslela, že asi zle rozumiem. Mojžiš by si mal dávať závoj na tvár predtým, ako sa stretne so svätým Bohom a potom, keď sa stretá s ľuďmi, dať ho dole. Či? K svätému Bohu sa nemôže chodiť len tak…
Mojžiš je pre Izrael špeciálnym človekom, ktorý sprostredkováva svätú Božiu prítomnosť, do ktorej nemohol vstúpiť žiaden smrteľník, pretože by zomrel, kvôli svojej hriešnosti. Tento príbeh je proroctvo, že raz príde Niekto, kto sníme závoje z našich tvári. Prostredník medzi nami a Bohom, kvôli ktorému do Božej prítomnosti bude môcť vstúpiť úplne každý.
Priatelia, Ježiš je ten, ktorý svojou smrťou na kríži sňal závoj, ktorý nás oddeľoval od Boha. Keď zomrel, opona, ktorá oddeľovala našu hriešnu realitu a Božiu slávu sa zodvihla. A závoj z tváre každého, kto uverí v Ježiša je odňatý.
Áno, keď sa rozprávaš s Bohom, môžeš zložiť svoj závoj. Môžeš byť pravdivý a autentický. Nemusíš nič skrývať. Nemusíš sa na nič hrať. Môžeš byť tým, kým v skutočnosti si. Tvoj Boh ťa dokonale pozná a napriek tomu ťa miluje. Môžeš dať dole závoj, ktorý používaš pred ľuďmi, aby si chránil svoje srdce a zapadol medzi obyčajnosť a rutinu všednosti,… všetky tie situácie, keď sa tváriš, že si niekým, kým v skutočnosti nie si, a robíš rozhodnutia, ktoré ani nechceš robiť…. V jeho prítomnosti to môžeš zložiť.
A vždy, keď odtiaľ pôjdeš, bude to vidieť na tvojej tvári. Rozžiari sa tvoje srdce, pretože Boh ti dá to, čo potrebuješ. A bude ti to vidieť na tvári. Bude to vidieť na tvojom správaní, na tom, ako vnímaš veci, ako sa rozhoduješ. Bude to vidieť na tom, ako sa usmievaš na ľudí aj vtedy, keď si to nezaslúžia, na otvorenosti a pravdivosti tvojich slov, na každodenných zvykoch. Bude ti vidieť na očiach, že miluješ Ježiša. Tak zažiar v temnote tohto sveta! Nech je vidieť na tebe Božiu lásku a svätosť, ktorú nie každý v tomto svete pochopí a príjme…
V Božej blízkosti, priatelia, padá každý závoj nevedomosti, neistoty a strachu. Závoj, ktorý robí Boha nepochopiteľným a vzdialeným a večnosť nedosiahnuteľnou…
Závoj je sňatý!
„No keď sa hocikto obráti k Pánovi, závoj je odňatý. Pán je Duch, a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve — a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch.“ 2. Korintským 3, 16 – 18
foto: Martin Medňanský
by