Keď ťa dobieha minulosť
“Keď sa faraón približoval, Izraelci pozdvihli oči a videli, že sa Egypťania hrnú za nimi; Izraelci sa veľmi naľakali a volali k Hospodinovi o pomoc…. Vtedy sa pohol anjel Boží, ktorý kráčal pred izraelským táborom a šiel za nimi; pohol sa i oblakový stĺp, ktorý bol pred nimi, a postavil sa za nich; dostal sa medzi tábor Egypťanov a tábor Izraelcov; bol ako oblak a tma; ale Izraelcom osvecoval noc, pritom sa po celú noc nepriblížili jeden k druhému.” 2. Mojžišova 14, 10.19-20
Izraelci vykročili s veľkou odvahou do nového života. Majú pocit, že všetko je vyhraté, majú nové vízie, radosť z oslobodenia, radosť z toho, že faraónova tyrania sa skončila. Majú odhodlanie kdesi v diaľke začať odznova. Avšak o chvíľu už táboria pred prvou veľkou prekážkou, a vzápätí počujú dupot koní, faraón zmobilizoval všetky sily, pretože si svoje rozhodnutie pustiť Izrael z Egypta rozmyslel. Cítiš to napätie?
Vnímaš zmätok v hlavách tých ľudí… ako niektorí lamentujú a hovoria: “Načo to všetko bolo dobré!? Nezvládneme to! A ako niektorí spochybňujú: Skutočne je Hospodin dobrý?“ Tu počuť nárek a tam hnev… Vo vzduchu cítiť pach potu a krvi, na krky im dýcha MINULOSŤ.
Keď sa odvážne vyberieš k novým veciam, ktoré Ti Pán Boh chce dať, a uveril si Jeho volaniu do slobody, zvyčajne vychádzaš s odhodlaním a entuziazmom, máš pocit, že pred tebou sú iba samé dobré veci, že sa už nič nemôže pokaziť, že ťa nič nemôže poraziť, že sa nič zlé nemôže stať. No vzápätí stojíš pred niečím, čo je tak rozsiahle ako moc sveta, v ktorom žijeme, a hlboké ako naše zlyhania, zranenia a bolesti, ako temnota hlbín podsvetia… Dobieha ťa tvoja otrocká minulosť. Dýchajú Ti na krk zlyhania minulosti. Otroctvo, v ktorom si bol uväznený, Ťa nechce pustiť do slobody Božích detí a pripomína chyby, ktoré si urobil. Zlozvyky, ktorých sa nevieš vzdať, ťa držia ďaleko od Hospodina… Spôsob, ako sa vyjadruješ stále narúša vzťahy. Otroctvo zranení, bolesti a nedôvery, ktoré si nesieme v srdci napriek tomu, že za nás Pán Ježiš zomrel. A vydesíme sa pri prvej prekážke, pri prvom pokušení, pri prvej náročnej situácii, a hovoríme si: “Načo je to všetko dobré! Naozaj na mne Bohu záleží? Záleží na tom, ako sa rozhodujem? Veď koľko ľudí kráča životom bez Boha a je to, zdá sa, v poriadku?”
Priatelia, Hospodin nás v tom nenechá! Vo chvíli, keď sa egyptské vojsko približovalo so všetkými tými vozmi ozbrojení po zuby, “pohol sa anjel Boží, ktorý kráčal pred izraelským táborom a šiel za nimi; pohol sa i oblakový stĺp, ktorý bol pred nimi, a postavil sa za nich; dostal sa medzi tábor Egypťanov a tábor Izraelcov; bol ako oblak a tma; ale Izraelcom osvecoval noc, pritom sa po celú noc nepriblížili jeden k druhému” Oblak, ktorý viedol Izraelcov a ukazoval im cestu symbolizuje Božiu prítomnosť. A anjel Boží, ktorý je stelesnením samého Pána Boha v Starej zmluve, sa stavia v tejto chvíli za Izrael. Boh sám sa stavia do tej medzery medzi Boží ľud a egyptské vojsko, aby im kryl chrbát.
Ak si vykročil z otroctva do slobody, Hospodin si zastane za Teba, aby Ťa bránil. Neboj sa, Ježiš vstúpil do tej medzery medzi teba a peklo, keď zomrel na kríži, a kryje ti chrbát! Chce ťa oddeliť od toho, čo ťa dobieha. Nezabudni, že Jeho svätá prítomnosť je to, čo ťa chráni, aby si nepadol. Ak máš práve teraz pocit, že je pred Tebou niečo ťažké, alebo že ťa dobieha niečo, s čím sa nevieš vysporiadať, vyhľadaj ju. Ukry sa do Božej blízkosti. To je všetko, čo skutočne môžeš urobiť.
“Nebojte sa! Stojte pevne a uvidíte záchranu Hospodinovu, ktorú vám dnes spôsobí… Hospodin bude bojovať za vás, vy buďte len ticho.” 2. Mojžišova 14, 13