Dňa 11. augusta 2024, v 11. nedeľu po Svätej Trojici, sa v malebnom cirkevnom zbore v Jabloňovciach konali slávnostné služby Božie, ktoré boli výnimočné hneď dvoma významnými výročiami. Tento rok si domáci viery pripomenuli 565. výročie prvej písomnej zmienky o chráme a zároveň 230. výročie prinavrátenia chrámu evanjelikom. Chrám bol zaplnený do posledného miesta, čím sa naplnili nielen lavice, ale aj srdcia všetkých prítomných.
Chrám Boží v niekdajšom Almáši má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku – prvá písomná zmienka o tomto posvätnom mieste pochádza z roku 1459 a spája sa s husitmi, ktorí toho istého roku okolo chrámu na kopci postavili obranný múr so strieľňami. Počas ďalších storočí chrám Boží prešiel mnohými búrlivými udalosťami a preto právnom môžeme povedať, že dýcha históriou. Napriek tomu, že bol chrám Boží evanjelikom na Almáši viackrát odňatý, viera našich predkov bola nezlomná a využívali všetky možné spôsoby ako svoju evanjelickosť nestratiť. Náročné obdobie zažívali od roku 1673 až po rok 1784, keď nesmeli mať svojho kňaza a keď im bol chrám niekoľkokrát násilne odobratý – no nábožnosť aj za tých vyše sto rokov evanjelikov neopustila. Hoci po vydaní Tolerančného patentu nastala sloboda a do zboru prišiel farár Ján Járossy, chrám Boží užívať nemohli (služby Božie vykonávali v humnách) – až po desiatich rokoch (1794) svoj starobylý chrám dostali naspäť a to len tak, keď katolíckemu farárovi vyplatili 1.115 zlatých a za podmienky, že budú intenzívne pomáhať pri stavbe katolíckeho kostola. Tento skutok bol jedným z prejavov silnej viery a odhodlania našich predkov zachovať si svoje náboženské presvedčenie.
V liturgickej časti služieb Božích účinkovali domáci br. farár Ivan Klinko ako i jabloňovský rodák, br. farár Ján Jakuš z CZ Slovenská Ľupča, ktorý prišiel aj s delegáciou zo svojho zboru. Slávnostnou kazateľkou bola ses. Mária Popićová, seniorka Dunajsko-nitrianskeho seniorátu, ktorá nás povzbudila slovami: postavím svoju cirkev a pekelné bráni ju nepremôžu. Tento biblický text bol nepochybne výstižnou voľbou pre slávnosť, ktorá mala zdôrazniť nielen históriu chrámu, ale aj jeho duchovný význam pre súčasných veriacich. V kázni rezonoval medzi veriacimi a zdôraznil posolstvo o nezničiteľnosti cirkvi, ktorá dokáže prežiť aj najťažšie skúšky – aj napriek mnohým prekážkam i ťažkostiam, ktorými evanjelici v Jabloňovciach čelili, cirkev bola a vždy bude pevnou skalou, na ktorej budú stáť generácie veriacich, lebo Boh bol s našimi predkami a bude aj nám pevnou oporou a aj tým, ktorí prídu po nás.
I tieto služby Božie boli príležitosťou nielen na pripomenutie si týchto dôležitých historických udalostí, ale aj momentom na posilnenie komunity a predovšetkým našej viery. Odkaz predkov, ktorí chránili svoj chrám a vieru, zostáva živý aj dnes, čo je dôkazom trvalej hodnoty duchovného dedičstva, ktoré nám zanechali.
Ivan Klinko, zborový farár
by