Milan Kraus sa narodil 20. augusta 1924 v Tisovci. Jeho požehnaný život je spracovaný z rozličných kultúrnych, spoločenských hľadísk, aj z duchovného hľadiska. Do večnosti si ho Pán Boh odvolal dňa 8. augusta 2006 vo veku nedožitých 82 rokov v Považskej Bystrici, pohreb sa konal v nedeľu 13.8. 2006 v Tisovci, pochovaný je na národnom cintoríne v Martine.
Tu vám prinášame len krátku spomienku, lebo posledné obdobie jeho života prežíval tu, v našom Stredisku evanjelickej diakonie v Košeci.
Ako v našej súčasnosti žijú mladí ľudia, ako vedia vyjadriť hlbiny duše i ducha, či okamihy života, plné krásy alebo bolesti? Milan Kraus to vedel vyjadriť poeticky – krásne a hlboko, citlivo a pravdivo. Mal práve už 20 rokov, keď vyšla knižne v roku 1944 jeho prvá básnická zbierka Stromoradie ticha. V nej sa odráža Milanovo prežívanie sily a slabosti ľudskej bytosti, čo prežíval, keď kráčal realitou každodennou, s vidinou krásy a dobra – to bolo v období, keď ešte bola druhá svetová vojna! V rokoch 1943 -1947 už bol Milan Kraus študentom na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Názvy jeho básnických kníh vyjadrujú hĺbku jeho hľadania zmyslu života, lyrické zážitky z prírody, i z každodenného života v škole, neskoršie v práci. Štúdium na teologickej fakulte Ev.a.v. v Bratislave bolo v rokoch, keď po skončení vojny prebiehal zápas o pokračovanie v spoločnosti i v Ev.a.v. cirkvi.
Po skončení štúdia brat kaplán Milan Kraus bol v rokoch 1947 – 1950 krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a v Novom Meste nad Váhom. To bol výborný začiatok služby – v Žiline u vzácneho brata biskupa Fedora F. Ruppeldta, kde prijal vynikajúce povzbudenie do duchovnej služby, na cestu života s Pánom Ježišom Kristom. Rovnako v Lipt. Porúbke, kde pôsobil senior Ľudovít Šenšel, s ním brat farár Jozef Juráš, vtedy biskupský tajomník v Lipt. Mikuláši, o pár rokov väzeň nastupujúceho ateistického režimu.
V r. 1950 pôsobil Milan Kraus ako administrátor v Ev.a.v. cirkevnom zbore v Želiezovciach, ale v tom istom roku prijal miesto vysokoškolského asistenta na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. To bolo už v období, keď nápor proti cirkvám, proti veriacim bol stále tvrdší, najmä po februári 1948. V roku 1952 boli už dvaja študenti, Milan Oravec a Daniel Š. Veselý odsúdení do väzenia, viacerí nesmeli v štúdiu pokračovať. Nemáme pri písaní tohto článku zistené konkrétne dôvody, prečo i Milan Kraus v roku 1952 musel odísť -alebo z vlastného rozhodnutie odišiel z práce na EBF v Bratislave.
Ďalšie roky bol v práci redaktora, v r. 1974-1985 zástupcom šéfredaktora vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Jeho snahu, byť na úžitok v cirkevnom živote ECAV na Slovensku, potvrdila jeho práca na preklade textov z biblickej češtiny do slovenčiny, aj organizačná pomoc pri príprave slovenského vydania Evanjelického spevníka (vydal Tranoscius v r. 1992).
Viacerí historici a iní odborníci hodnotia ďalšie roky života Milana Krausa, jeho básnickú tvorbu, publikované knihy básní, esejí veľmi vysoko, najmä jeho úsilie vidieť človeka s jeho osobnými hodnotami, horlením, prežívaním medziľudských vzťahov na etických, hodnotových základoch.
Dokumentárny film z jeho života, s názvom „Milan Kraus“, vyrobila v roku 1995 Slovenská televízia (scenár Jana Kassovicová, réžia Fedor Bartko), tam sa dozviete viac o osobnosti Milana Krausa. Už len názvy a roky vydania jeho básnických zbierok potvrdzujú jeho vrúcnu túžbu, žiť život, poznať a pochopiť tajomstvo života, porozumieť Božiu lásku, zjavenú v obeti Syna Božieho na Golgote, potvrdenú vzkriesením – a nasledovať Pána Ježiša, ktorý povedal: „Ja som cesta i pravda i život“ (ev.sv. Jána 14,6).
Aké predivné sú cesty Božie, v Jeho starostlivosti o svoj ľud! Duchovný správca SED Košeca Ľubomír Marcina si na Milana Krausa takto spomína:
„Milan Kraus, znamenitý a duchovne založený človek, prežil posledné mesiace života v Stredisku evanjelickej DIAKONIE (SED) Košeca, kde som mal možnosť ho dennodenne stretať a viesť s ním užitočné dialógy. Týždeň pred odchodom do večnosti zanechal pre naše stredisko krásnu pieseň – Tisíce kvetov, ktorá sa stala hymnou SED Košeca. Po prvýkrát zaznela na jeho pohrebnej počestnosti v chráme Božom v Tisovci, ktorú sme mu na jeho prianie tam v Tisovci zorganizovali. Zvesťou Božieho Slova slúžil Dr. Július Filo, vtedy generálny biskup Ev.a.v. cirkvi na Slovensku; ja sám príhovorom ako duchovný správca SED Košeca. Milan Kraus, až do konca života duchovne silná osobnosť, je pochovaný na národnom cintoríne v Martine.
Pamiatka spravodlivého nech je požehnaná medzi nami, ktorí sme ho poznali a mali radi.“
Viola Fronková
by