Pieseň ES 538
Prečože zabúdame my ľudia na Boha? A blaho nehľadáme, ktoré večne trvá? Prečo len o časné veci sa namáhame a tak sa zbavujeme slávy nekonečnej?
Čítanie Božieho slova z Mk 10, 32 – 34
„Boli na ceste do Jeruzalema, a Ježiš išiel pred nimi; oni žasli a tí, čo Ho nasledovali, báli sa. Nato opäť vzal k sebe dvanástich a začal im hovoriť, čo sa má s Ním diať: Ajhľa, vystupujeme do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom, odsúdia Ho na smrť a vydajú pohanom. Potom sa Mu budú posmievať, opľujú ho, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“
Milí bratia a sestry!
Pán Ježiš ide do Jeruzalema. Sprevádza Ho dav poslucháčov, o ktorých nevieme, či s Ním idú dlhší alebo len krátky kus cesty, no vieme, že sa boja. Zrejme každý tuší, že táto Pánova cesta nie je len taká, obyčajná cesta pútnika.
Tretia predpoveď
Pán Ježiš už predtým hovoril o tom, že pôjde do Jeruzalema a že Ho tam čaká utrpenie a smrť. Obe predošlé zmienky o Jeho predpovediach však hovoria, že ich vravel učeníkom. Nevieme preto, či učeníci Ježišove slová rozšírili medzi ľuďmi alebo či sa zvesť o tom dostala medzi ľudí inak. V každom prípade tí, čo Pána teraz sprevádzajú na ceste vedia, že je to nebezpečná cesta a boja sa o Neho. Nato Pán tretíkrát predpovedá svoje utrpenie, avšak zasa iba učeníkom. Nechce o tom hovoriť verejne a nechce ani zástupy upokojiť.
Upokojenie
Keby len zástupy. On nechce upokojiť ani svojich najbližších – učeníkov. Nehovorí im, aby sa nebáli, že to bude dobré, že majú byť pokojnej mysle. Akoby práve naopak. Začne im líčiť utrpenia, ktoré sú pred Ním, hoci dobre vie, že tieto slová ešte viac učeníkov vystrašia. Už Ho neodhovárajú, lebo majú v živej pamäti pokus Petra, ktorý Ježišovi radil: „Pane, to sa ti nesmie stať.“ Evanjelista nezaznamenal žiadnu ich reakciu, preto sa môžeme iba domnievať, že sa už ani o nič nepokúšali, no predsa verne kráčali za Majstrom.
Cesta
Pán Ježiš vo svojej predpovedi hovorí o ceste, ktorou musí prejsť. Je to cesta utrpenia, na ktorej Ho čaká zajatie, poníženie, posmievanie, bičovanie, pľuvanie, mučenie a napokon krutá smrť. Jedno horšie ako druhé. Aj v bežnom človeku všetky tieto veci vyvolávajú hrôzu a strach, nie ešte v tom, ktorý je svätý a ktorému vlastne všetko patrí. Pán Ježiš žil v ľudskom tele, mal ľudské črty a ľudské emócie, preto je chybou domnievať sa, že s Ním to nič nerobilo a šiel do Jeruzalema ako stroj, nehľadiac napravo ani naľavo a bez pochybností a pocitov sa dal zabiť. Omyl. Už zmienka o tom, že hovorí o svojom utrpení svedčí o opaku.
Zdieľanie
Položme si otázku, prečo vlastne Pán Ježiš predpovedá svoje utrpenie? Jednoznačnú odpoveď v písme nenájdeme, preto ju môžeme len tušiť a bude závisieť od toho, ako sa na Pána Ježiša budeme pozerať. Ak na Neho budeme hľadieť ako na proroka, tak povieme, že svojou predpoveďou sa ako prorok potvrdzuje a hovorí o budúcnosti. Ak na Neho budeme hľadieť ako na Mesiáša, tak povieme, že svojimi slovami učeníkov učí, v čom je vlastne Jeho mesiášske dielo. Avšak ak na Neho budeme hľadieť ako na človeka, potom nám možno Jeho slová budú znieť ako jednoduchá ľudská túžba niekomu povedať o tom, čo Ho trápi. Poznanie nadchádzajúcich udalostí muselo aj Pána Ježiša sužovať a možno práve toto sú chvíle, kedy Jeho obavy prepukli do potreby hovoriť o tom.
Cieľ
My si však v Jeho slovách musíme všimnúť to posledné, čo Pán predpovedá. Často to zaniká v spleti tých ostatných, hrôzyplných slov o utrpení. Zameriame sa na ne, vydesíme sa a unikne nám to, k čomu to celé vlastne speje a tým je Ježišovo vzkriesenie. Pán Ježiš práve svoje zmŕtvychvstanie predpovedá ako cieľ celej tej bolestnej cesty. On ide do Jeruzalema trpieť, no potom ide vstať z hrobu, čím premôže smrť a bude oslávený. To je finále. A kým chvíle utrpenia potrvajú krátko, Jeho oslávenie bude trvalé a večné. V podobnom duchu hovorí aj apoštol Pavel keď v liste do Ríma píše, že utrpenia, ktoré teraz prežívame, sa ani zďaleka nevyrovnajú Božej sláve, ktorá sa na nás zjaví (R 8,18).
Zápas
Hoci my často prehliadame v Ježišových slovách cieľ a pri počúvaní predpovede o tom, čo Ho v Jeruzaleme čaká sa viac zameriavame na Jeho utrpenie, On to nerobí. Jemu je cieľ úplne jasný. Vie na čo prišiel a čo je Jeho poslaním. To neznamená, že sa Mu kráča ľahko. Práve toto sú chvíle, kedy diabol dozaista znova a znova dorážal na Jeho oddanosť a poslušnosť Otcovi. Veď by bolo také jednoduché zmeniť smer cesty a namiesto do Jeruzalema sa vydať ešte na chvíľu niekam inam. Aspoň to oddialiť, aspoň to zmierniť. Tak by sme to možno urobili my. Skúsili by sme vyjednať kompromis. Dobre, Bože, ale trochu neskôr, inak, menej. No On nie. V Jeho zápase vyhráva poslušnosť Bohu a preto kráča a už tým sa stáva naším Spasiteľom.
Nech nám je Pán Ježiš príkladom poslušnosti, aby sme podľa Jeho vzoru aj my boli ochotní ísť do skutkov či rozhodnutí, do ktorých sa nám veľmi nechce, no o ktorých vieme, že by sme ich ako kresťania mali robiť. Nehľaďme pri tom iba na seba a na cestu ale na cieľ, ktorý je pred nami. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, hľadiac na Tvoje odhodlanie a Tvoju poslušnosť Otcovi uvedomujeme si, ako často si my volíme ľahšiu cestu, ako často sa radšej vzdáme cieľa, aby sme nemuseli prechádzať náročnými úsekmi cesty, ako často sa snažíme si cestu uľahčiť a cieľ upraviť tak, aby nás to veľa nestálo. Ak by si však Ty konal takto, nebolo by nádeje na Božiu milosť, nebolo by nádeje večného života. V tichosti srdca Ti preto ďakujeme a prosíme, daj nám silu vytrvať na našich cestách, nevzdávať sa pri strmých úsekoch a hľadieť na cieľ, ktorý vyváži všetky naše obete a utrpenia. Amen.
Pieseň ES 527
Prečo sa toľko rmútiš, milá moja duša? Prečo s vierou nehľadíš na Pána Ježiša? Čakaj len na Neho, On s tebou dobre mieni, časom svojím premení žiaľ srdca smutného.
AUTOR: Štefan Kiss
by