Domáca pobožnosť na Nedeľu po Vstúpení (12. máj 2024)

Pieseň ES 159
Do neba, do neba vstúp, nebeský Kráľu, len tam hodnú Teba prijmeš večnú chválu, len tam skvie sa Tvoja odmena, v Bohu zložená, v Bohu zložená.
Čítanie Božieho slova z Jer 31, 31 – 34
„Ajhľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu. Nie zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich zobral za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta, zmluvu, ktorú oni zrušili, hoci ja som bol ich pánom – znie výrok Hospodinov. Lebo toto bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po oných dňoch – znie výrok Hospodinov: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. Potom už nikto nebude viac poučovať blížneho ani svojho brata: Poznajte Hospodina! Lebo všetci ma budú poznať, od naj menšieho až po najväčšieho – znie výrok Hospodinov – lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem.“
Milí bratia a sestry!
Dni, ktoré uplynuli medzi vstúpením Pána Ježiša Krista na nebesá a Jeho návratom v Duchu Svätom, sú veľmi zaujímavým a inšpiratívnym obdobím.
Rozlúčka
Učeníci majú za sebou rozlúčku s Pánom Ježišom. Už druhú v priebehu niekoľkých týždňov. Veď len nedávno Ho oplakali pri smrti a už zasa od nich odchádza. No teraz je to iné. Vtedy v tom bol strach a sklamanie. No dnes…
Škola dôvery
Ak nejakému človeku dôverujeme, robíme tak na základe skúsenosti. Ľahšie dôverujeme niekomu, kto už viackrát dodržal slovo a urobili sme si o ňom dobrú mienku. Podobné je to aj vo vzťahu s Pánom Ježišom. Aj Jemu učeníci najprv nedokázali veriť úplne všetko. Postupne však, ako boli svedkami Jeho zázračných skutkov, uzdravení ba dokonca vzkriesení, poznávali, že je Boží Syn – Mesiáš – Kristus. Aj tak ale ešte neboli dokonale vyškolení v absolútnej dôvere k Nemu. Svedčí o tom skutočnosť, že nedokázali brať úplne vážne predpoveď o Jeho vzkriesení. Veď ani jeden z nich reálne na tretí deň vzkrieseného Majstra nečakal. Ale teraz, teraz Ho už videli vzkrieseného a pochopili, že čo hovorí, myslí vážne, nech by to znelo hocako absurdne. Preto teraz, keď znova odišiel, už o Jeho prísľube návratu nepochybovali. Až teraz boli pripravení na to, čo malo prísť, aj keď o tom ešte sami nemali jasnú predstavu. Táto rozlúčka preto už nebola rozlúčkou strachu a sklamania ale dôvery.
Čakanie v chráme
Pán im prikázal zostať v meste (L 24,49) a my čítame, že oni sa vrátili do Jeruzalema a celé dni boli v chráme a oslavovali Boha (L 24,53). To je plod ich školy dôvery. Nevedia, čo Ježiš pre nich chystá, no úplne Mu dôverujú a už teraz Ho oslavujú.
Zlý svet
Prorok Jeremiáš pôsobil na prelome 6. a 7. storočia pred Kristom a to v čase, kedy sa nad Izraelom sťahovali mračná definitívnej porážky zo strany kráľa Nabukadnecara. Táto tvrdo dopadla na národ v roku 587 pred Kristom, kedy Nabukadnecar definitívne zničil Jeruzalem, podpálil chrám a odvliekol skoro všetok ľud do Babylonu.
Nový svet
A predsa Jeremiáš hovorí o krásnych veciach. V celej 31. kapitole opisuje návrat Izraela do vlasti, bohatosť krajiny a radosť jej obyvateľov. Táto však nenastane len pre hmotné statky ale najmä preto, že Hospodin odpustí svojmu ľudu a zmieri sa s ním. To je to, čo prinesie ľuďom skutočné šťastie a radosť.
Šťastie
Mnoho ľudí si pod šťastným životom predstavuje hojnosť pre telo. Jeremiáš však dnes opisuje svet, v ktorom Hospodin zabudne na hriech ľudí a spôsobí, že všetci Ho budú poznať a budú Ho oslavovať. To je to, čo je počiatkom všetkej radosti. Nie krásne domy či úrodné polia sú zdrojom radosti pre ľud ale to, že Boh ich znova zachránil. Uzavrel s nimi novú zmluvu, zjavil sa im vo svojom skutku a oni tak mohli byť opäť svedkami Jeho milosti.
Dôvera v nové veci
Ako mohli Izraelci na začiatku 7. storočia pred n. l. očakávať takýto nový svet, keď im hrozili vojny a pád krajiny? Ako mohli učeníci očakávať veľké veci, keď Ježiš odišiel a oni zostali sami vo svete, ktorý len krátko predtým ich Majstra ukrižoval? A ako môžeme my očakávať niečo dobré, keď vidíme okolo seba toľko zla a jedna správa je horšia ako druhá? Jedine v dôvere, ktorú má človek na základe pozitívnej skúsenosti s Bohom. Izrael už zažil vyvedenie z Egypta, ktoré im aj dnes Jeremiáš pripomína, preto vie, že Boh môže vyviesť svoj ľud z otroctva ak chce. Učeníci zažili smrť i vzkriesenie Pána Ježiša, preto vedia, že môže urobiť veci, ktoré by si oni nikdy nepredstavovali. A my? Máme aj my nejakú pozitívnu skúsenosť s Pánom Bohom? Videli sme v našom živote, že sa nejako dokázal, prejavil svoju moc, dal nám vedieť že je s nami? Ak áno, potom aj my máme za sebou nejakú tú lekciu, ktorá nám má povedať, že Boh môže robiť stále nové a nové veci.
Izraelci nevedeli, ako a kedy ich Boh zachráni z Babylona. Učeníci netušili, kto je Duch Svätý ani to, kedy a ako príde. Ale stalo sa a oni sa dočkali nových vecí. Aj my si možno kladieme niekedy otázku: „Ako by to Pán Boh mohol urobiť?“ Ale to, že my nepoznáme odpoveď neznamená, že ju nepozná Pán. On má svoj plán a určite ho aj pri dnešnom svete naplní. Nám ostáva len Mu dôverovať a čakať a to najlepšie tak, ako to robili učeníci: zotrvávajúc v oslave Boha v chráme. Preto radostne Pána Boha oslavujme a spoliehajme sa na Neho vo všetkom, čo nás ešte len čaká, aj keď o tom dnes ešte nič nevieme. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si mnohokrát ukázal svoju moc, dokázal si svojou smrťou a vzkriesením víťazstvo nad diablom a prejavil sa neraz aj v našom živote. Za to všetko Ti ďakujeme a oslavujeme Ťa vyznávajúc, že Ty si Kristus, Syn Boha živého. Prosíme Ťa, uč a povzbudzuj nás v trpezlivej dôvere, aby sme sa na Teba vo všetkom spoliehali a dôverovali Tvojim slovám a Tvojim zasľúbeniam napriek zlu, ktoré vidíme okolo seba. Kiež kráčame životom vo viere, že Ty máš všetko v rukách a máš svoj plán pre tento svet i pre nás a neustále tvoríš nové veci, ktoré nám budú na dobro a Tebe na slávu. Amen.
Pieseň ES 163
Pane môj, ja tu zostávam v biede mnohej, v úzkosti, Ty na výsosť vstupuješ, tam k Otcovi do radosti. Čo si počnem bez Teba? Vezmi i mňa do neba, alebo tu, Pane milý, zostaň so mnou v každej chvíli.