Pieseň ES 99
Nebeský Pán, aby dokázal nám svoju veľkú dobrotu, človekom ozajstným sa stal, podstúpil smrť krutú.
Čítanie Božieho slova zo Žid 7, 24 – 27
„On však, pretože zostáva naveky, zastáva kňazský úrad, ktorý neprechádza na iného. Preto aj môže dokonale spasiť tých, čo skrze Neho pristupujú k Bohu, keďže vždy žije, aby sa prihováral za nich. Takého veľkňaza sme aj potrebovali: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov a vyvýšeného nad nebesá, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obeť najprv za svoje a potom za hriechy ľudu. Lebo urobil to raz navždy, keď samého seba obetoval.“
Milí bratia a sestry!
Ústrednou postavou 5. pôstnej nedele je veľkňaz.
Veľkňazi v židovstve
Veľkňaz bol v židovstve najvyšším predstaviteľom náboženského života. Jeho vplyv sa v dejinách rôzne menil. Boli časy, keď mal veľkňaz na starosti iba náboženské otázky, boli aj časy, keď okrem nich rozhodoval aj o veciach politických. Boli časy, keď sa funkcia veľkňaza dedila a tak veľkňaz musel pochádzať z kňazského rodu, no boli aj časy, keď toto už neplatilo a veľkňazov do úradu menovali vládcovia. Takto to bolo aj za čias Pána Ježiša. Vtedy veľkňazov menoval najprv kráľ Herodes a potom Rimania a obaja si samozrejme vyberali ľudí, ktorí ich nebudú politicky nijako ohrozovať a pre istotu im právomoci aj výrazne oklieštili.
Annáš a Kaifáš
V evanjeliách sa spomínajú dve mená veľkňazov a to Annáš – k nemu viedli Pána Ježiša hneď po zatknutí – a Kaifáš, ktorý napokon Pána Ježiša súdil. Z historických prameňov vieme, že Annáš bol veľkňazom v čase, keď bol Pán Ježiš ešte malý. Teoreticky to teda mohol byť práve on, s kým Ježiš hovoril, keď vo svojich dvanástich rokoch navštívil Jeruzalem. Po Annášovi boli veľkňazmi postupne jeho šiesti synovia až nakoniec túto funkciu dostal jeho zať Kaifáš. Je to práve on, ktorý hovorí tie známe slová: „Bude lepšie ak jeden umrie za ľud a nezahynie pritom celý národ“ (J 11, 50). Aj na základe týchto slov Židovská rada vyniesla nad Ježišom rozsudok smrti, ktorý nám pripomína dnešná – smrtná nedeľa.
Obeť
Jednou z úloh veľkňaza bolo konať obrady, ktoré nesmel robiť nikto iný. Takýmto obradom bolo napríklad prinášanie obete počas najváženejšieho a najdôležitejšieho židovského sviatku, ktorý sa volá Deň zmierenia. Počas neho všetky pobožnosti v chráme vykonával sám veľkňaz. Ten sa už týždeň pred slávnosťou presťahoval zo svojho domu do špeciálnej miestnosti v chráme, aby sa ani náhodou pred Dňom zmierenia neznečistil. Tu sa celý týždeň pripravoval a opakoval si celý priebeh slávnosti, pretože počas nej nesmel urobiť ani jedinú chybičku. Noc pred slávnosťou bdel v spoločnosti kňazov, ktorí mu čítali texty z Písma. Na Deň zmierenia si veľkňaz obliekal špeciálny úbor, ktorý musel počas dlhého dňa posvätných ceremónií a modlitieb sedemkrát meniť, päťkrát absolvoval rituálny kúpeľ a desaťkrát si umýval ruky aj nohy. Na začiatku ceremónie veľkňaz obetoval teľa za vlastné hriechy aj hriechy všetkých kňazov a potom kozľa, na ktoré preniesol hriechy národa. Toto potom iní kňazi odviedli do púšte a zhodili do priepasti. Napokon – ako vrchol celého obradu trikrát vstúpil do Svätyne svätýň, kde podľa židovského presvedčenia prebýval sám Boh. Do tejto svätyne nesmel vojsť nikto iný iba veľkňaz aj to iba počas tejto slávnosti. Trikrát vstúpil dnu aby pokropil miestnosť krvou teľaťa a prítomní v chráme zakaždým tŕpli, či zo svätyne aj vyjde a či ho tam nezrazí k zemi Boží hnev.
Veľkňaz Ježiš
Oproti Annášovi i Kaifášovi nám dnes Písmo predstavuje iného veľkňaza a to Pána Ježiša Krista. On sa nestáva veľkňazom preto, že to o ňom niekto povedal alebo napísal. Stáva sa veľkňazom pre to, čo urobil. Kým veľkňazi prinášali raz za rok tú najvýznamnejšiu obeť počas Dňa zmierenia, Pán Ježiš priniesol obeť, ktorá všetky obete teliat prevyšuje. Je to Jeho svätý život, ktorý obetoval za ľudí. Vari nie je život Božieho Syna viac ako život teľaťa? Ak teda v židovstve bol Boh zmierený smrťou dokonalého baránka, o čo skôr je zmierený smrťou svojho Syna.
Večný
Pán Ježiš má navyše oproti ostatným veľkňazom ešte jednu prednosť: kým ľudskí veľkňazi slúžili národu a zmierovali Hospodina s ľudom len počas svojho pôsobenia v úrade, Pán Ježiš – ten večne živý – koná túto úlohu stále. On nie je veľkňazom, ktorý by svoj úrad odovzdal niekomu inému ale dodnes pred Božou tvárou prosí a prihovára sa za nás u nebeského Otca.
Zmieriteľ
V nejednom spore je užitočné, ak príde niekto, kto pomôže nastoliť mier. V židovstve to bol veľkňaz, ktorý priniesol obeť v podobe baránka a jeho krvou tak zmieril Hospodina so svojim ľudom. Pre nás je to Pán Ježiš, ktorý nás zmieril s Otcom a dodnes tíši Jeho hnev voči nám. To je veľmi dôležité si uvedomiť. My stále sme a zostávame hriešni. To, že sme kresťania neznamená, že sme už bez hriechu. Aj my si neraz zasluhujeme Boží trest, aj voči nám neraz vzplanie Boží hnev. No naša výhoda je v tom, že máme Pána Ježiša, za ktorého chrbát sa môžeme skryť ako deti, ktoré sa boja hnevu prísneho otca a tak hľadajú pomoc u láskavej mamy. Pán Ježiš je ten, ktorý predstupuje pred Otca, aby stlmil Jeho hnev, namierený na nás.
To, že dnes neprinášame obete a nemáme ani veľkňaza neznamená, že zmierenie s Pánom Bohom nepotrebujeme. Veď smrťou Pána Ježiša nezmizol zo sveta hriech ani my sme sa nestali dokonalými. Máme však už zmiercu, ktorého nikto iný neprekoná. Dokonalého, svätého a hlavne večného, ktorý svoju úlohu koná pre každú novú generáciu a pre každého jedného človeka. Radujme sa z toho a utiekajme sa k Nemu, hľadajúc u Neho ochranu pred Božím hnevom, ktorý je pre náš hriech aj dnes aktuálny. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si svoj svätý život obetoval za nás a stal sa tak jedinečným veľkňazom, ktorý predstupuje pred Božiu tvár a tíši Boží hnev. Uvedomujeme si, že aj my si Boží hnev často zasluhujeme, keď konáme ako by sme nemali. Prosíme Ťa, prihováraj sa za nás a tíš Boží hnev. V Tebe máme nádej záchrany a preto sa k Tebe utiekame a na Teba sa spoliehame veriac, že pre Tvoju obeť na kríži budeme raz večne žiť. Amen.
Pieseň ES 85
Aj za mňa si mrel, Ježiši môj milý, čo Tvoje rany svetu vydobyli, v tom mám i ja diel vo večnej radosti, z Tvojej milosti.
by