Pieseň ES 106
Päť studní je, z nich spasenie, pokoj, radosť, život, moc ku mne tečie ustavične, na deň mení hriechov noc.
Čítanie Božieho slova z J 6, 1 – 13
„Potom odišiel Ježiš na druhú stranu galilejského mora Tiberiadského a nasledoval Ho veľký zástup, lebo videli znamenia, ktoré činil na nemocných. Ježiš vystúpil na vrch a tam sa posadil so svojimi učeníkmi. A blízko bola Veľká noc, slávnosť židovská. Keď teda Ježiš pozdvihol oči a videl, že veľký zástup prichádza k Nemu, riekol Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? Ale to povedal len preto, aby ho skúšal; lebo sám vedel, čo urobí. Odpovedal Mu Filip: Za dvesto denárov chleba im nestačí, aby sa aspoň máličko dostalo každému. Povedal Mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra: Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých? I rozkázal Ježiš: Usaďte ľudí. A bolo tam mnoho trávy. Posadilo sa teda mužov okolo päťtisíc. Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar. Pozbierali (ich) teda a nalámané zvyšky, ktoré po jediacich zvýšili z piatich jačmenných chlebov, naplnili dvanásť košov.“
Milí bratia a sestry!
Pôstne obdobie sa pomaly preklápa do svojej druhej polovice a nám dnes znie rozprávanie o zázračnom nasýtení zástupov, ktoré akoby vôbec nezapadalo do hlavnej pôstnej témy – utrpenie Pána Ježiša Krista.
Pred sviatkami
Pán Ježiš sa preplavil na druhú stranu Galilejského jazera a vystúpil na vrch. Evanjelista Ján zaznamenal, že to bolo krátko pred Veľkou nocou. Blížil sa teda čas sviatkov a aj čas, kedy Pán Ježiš bude vydaný do rúk svojich protivníkov. Práve v tomto čase Pán Ježiš kladie otázku: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?
Pohostenie
Dnes sme už zvyknutí na to, že súčasťou takmer každého väčšieho cirkevného podujatia je nejaké to pohostenie. Či už sa vyberieme na stretnutie v rámci seniorátu, dištriktu alebo celej cirkvi, vždy nás tam čaká obed, guláš, párky alebo aspoň chlebíčky a zákusok. Pán Ježiš však nemal vo zvyku hostiť svojich poslucháčov. Prečo sa teda zrazu starostí o to, čo budú jesť?
Hlad
Keď o podobnej udalosti rozpráva evanjelista Marek v Mk 8,1-10, hovorí, že ľudia už tri dni zotrvávajú pri Pánovi Ježišovi a sú hladní. Tu však zástup iba prichádza k Ježišovi. Je preto iba málo pravdepodobné, že Pán Ježiš chce ľudí nasýtiť chlebom iba preto, že sú hladní. Možno sleduje iný cieľ, ktorý objavíme, ak budeme pamätať na tú drobnú Jánovu zmienku o blížiacej sa Veľkej noci.
Posledná večera
Zmienka o blížiacich sa sviatkoch nám hovorí, že je veľmi blízko deň, kedy bude Pán Ježiš poslednýkrát stolovať so svojimi učeníkmi. On vie, že im zanechá sviatosť prijímania chleba a vína ako mimoriadny symbol a pamiatku Jeho utrpenia a smrti. Sú to však iba učeníci, ktorí majú takto stolovať s Pánom?
Chlieb života
Pán Ježiš nevnímal chlieb iba ako pokrm. Z viacerých Jeho slov poznávame, že pre Neho bol chlieb symbolom všetkého, čo človek potrebuje pre svoj telesný život. Preto spomína práve chlieb aj v modlitbe, ktorú učil učeníkov. Na inom mieste však hovorí aj o inom chlebe – chlebe, ktorý zostupuje z neba. Týmto chlebom je On sám. A tak ako pozemský chlieb je pokrmom pre ľudské telo a zároveň symbolom všetkého čo človek potrebuje k životu, je sám Pán Ježiš – ako nebeský chlieb – pokrmom pre ľudskú dušu a vyjadrením všetkého, čo človek potrebuje. Nebeský chlieb – Pán Ježiš – je pritom opäť sprítomnený pozemským chlebom, ktorý človek dostáva.
Predobraz Večere Pánovej
Ak Pán Ježiš láme a dáva zástupom chlieb, môžeme v tom pokojne vidieť predobraz toho, čo sa má zakrátko udiať v úzkom kruhu učeníkov. Tam Pán priamo prikáže svojim verným jesť chlieb a piť víno na Jeho pamiatku. Teraz však dáva všetkým z chleba, ktorý sa v Jeho rukách zázračne rozmnožuje. On, nebeský chlieb, pôvodca života a darca požehnania berie do rúk pozemský chlieb, aby ho lámal a dával ďalej už ako symbol telesného i duchovného života – dar, v ktorom dáva všetkým jedlo i seba – telesný i nebeský chlieb – pokrm pre telo i dušu. Tak vzniká veľké spoločenstvo ľudí, ktorí prijímajú chlieb z Ježišovej ruky a prijímajú v ňom pokrm i požehnanie.
Spoločenstvo cirkvi
Ak sa my dnes stretáme pri stole Pánovom, vytvárame tiež veľmi podobné spoločenstvo. Niekedy je nás možno len pár, inokedy zasa niekoľko stoviek. Tu a tam sa stane, že máme možnosť byť súčasťou aj naozaj veľkého spoločenstva, takého aké vzniklo vtedy na brehu Galilejského jazera. Vždy je to však udalosť, pri ktorej prijímame chlieb a víno. Pred očami máme Pánovu poslednú večeru a udalosti, ktoré tesne potom nasledovali. No myslím si, že si môžeme v takých chvíľach spokojne vybaviť v mysli aj zázračné nasýtenie zástupov. Že môžeme myslieť na tých ľudí, ktorí vtedy a tam prijímali, ešte skôr ako učeníci pri poslednej večeri, dar milosti z rúk Pána Ježiša. On urobil mnoho divných skutkov, uzdravil mnoho jednotlivcov, no teraz robí div pre celý zástup rovnako, ako to robí aj dnes v cirkvi.
Ak budeme hľadieť na dnešnú udalosť ako na predobraz Večere Pánovej a uvedomíme si, že je už blízko Veľká noc a s ňou aj čas ustanovenia tej skutočnej Pánovej Večere, pochopíme, že udalosť, o ktorej dnes čítame, s pôstom veľmi úzko súvisí. Je možno posledným zázračným dotykom Pána Ježiša so zástupmi. Je možno poslednou príležitosťou, kedy Pán Ježiš prejavil lásku hromadne. No zároveň je to Jeho rozlúčka s Galileou, pretože zakrátko sa odoberie do Jeruzalema, aby tam umrel za tých, ktorým už dnes dal v chlebe samého seba. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si naším nebeským chlebom a pokrmom pre našu dušu. Ďakujeme Ti za všetky dary milosti, za Tvoje utrpenie a obeť, ktorú si pre nás priniesol. Ďakujeme Ti za istotu vzkriesenia a večný život, ktorý v Tebe máme. Prosíme, sprevádzaj nás v našich utrpeniach, dávaj sily vytrvať v pokušeniach, obstáť v búrkach a zachovať Ti vernosť, aby sme s Tebou trpeli v časnosti ale potom sa s Tebou radovali vo večnosti. Amen.
Pieseň ES 301
Ježiši, chlieb z neba pravý, Tvoja láska ma uzdraví, uspôsob ma za hodného stola svojho nebeského, nech vždy, keď pri ňom prijímam Tvoju obeť na mysli mám; potom večne na výsosti daj mi žiť s Tebou v radosti.
AUTOR: Štefan Kiss
by