Domáca pobožnosť na 3. nedeľu pôstnu (23. marec 2025)

Jezu Kriste, Pane milý, Baránok Boží nevinný, dal si, dal si na kríž ruky svoje za mňa, za mňa a za hriechy moje.

„Ajhľa, môj služobník bude úspešný, bude vyvýšený, vznešený a veľmi velebný. Ako mnohí užasli nad ním – lebo neľudsky bol znetvorený jeho výzor a jeho postava človeku nepodobná – tak uvedie do údivu nad sebou mnohé národy, králi si zatvoria ústa, lebo uvidia, čo im nebolo zvestované, a pochopia, čo nepočuli.“

Sú ľudia, ktorí veľmi ľahko uveria všetkému. Stačí, aby si na internete prečítali nejakú fámu alebo započuli nejakú klebetu a považujú ju za overenú pravdu. A potom sú takí, ktorí zasa neveria nikomu a ničomu.

Za objektívne meradlo pravdy sa často považujú ľudské zmysly. Ľudia povedia: verím tomu, čo vidím na vlastné oči a čoho sa môžem dotknúť. A predsa nás aj naše zmysly môžu oklamať. Ak napríklad ponoríte slamku do vody a budete sa na ňu dívať, budete mať pocit, že je krivá. Ak ju ale z vody vytiahnete zistíte, že veru krivá nie je a vaše oči vás oklamali. Nemôžete za to. Hovorí sa tomu optický klam a je to úplne bežný jav. Vedeli by o ňom rozprávať polárni či púštni cestovatelia, ktorí neraz vidia pred sebou studňu či celý tábor a po hodinách chôdze zistia, že tam nič nie je.

Optickému klamu však nepodliehame iba v prírode. Veľmi často mu podliehame aj pri ľuďoch, keď sme napríklad svedkami nejakej scény a na jej základe si o človeku vytvoríme dojem. Prídeme do úradu, máme pocit, že úradníčka je na nás nevrlá a urobíme si záver, že je to hrozná žena a v duchu ľutujeme jej rodinu. Pritom to môže byť zlatá duša, ktorá možno len mala práve nejaký problém, ktorý sa prejavil jej zlou náladou. Alebo začujeme o niekom nejakú klebetu, ktorá mimochodom ani nemusí byť pravdivá, a hneď si povieme že veru ten, o kom tá klebeta je, je taký a taký. To sú tiež klamy, ktorým v živote podliehame.

Pôstne udalosti, ktoré v tomto období sledujeme a prežívame skrze Božie slovo tiež vyvolávajú v človeku akýsi optický klam. Ak totiž úplne objektívne a nezaujato pozrieme na všetko to, čo sa v Jeruzaleme a na Golgote stalo vidíme, že bol zatknutý a odsúdený politický nepriateľ. Čo výnimočné sa stalo? Veď podobne už dopadol nejeden pokrokový mysliteľ pred Ním i po Ňom. Jeho smrťou Mu bolo zabránené v Jeho ďalšej činnosti a bola tak daná jednoznačná „stopka“ tomu, o čo sa usiloval. Takto to vyzeralo a takto to určite vnímali aj Jeho učeníci. V ich očiach to bola prehra a koniec všetkého toho, o čom Ježiš hovoril. No veci neboli také, aké sa na prvý pohľad zdali.

Dnešnými veršami sa v knihe proroka Izaiáša začína veľmi dôležitá stať o Božom služobníkovi. Prorok dnes o ňom začína hovoriť slovami, že bude úspešný, vyvýšený, vznešený a veľmi velebný, no mnohí králi i celé národy užasnú nad Ním, lebo bude neľudsky znetvorený. Už tu je naznačený onen paradox. Ako môže byť niekto, kto bol znetvorený, úspešný?

V pôvodnom texte je na mieste slova „úspešný“ použité slovo, ktoré síce znamená aj „mať úspech“ no zároveň znamená „konať múdro“, „konať obozretne“, „rešpektovať Božiu vôľu.“ Boží služobník teda nie je úspešný preto lebo je mimoriadne šikovný ale preto, lebo rešpektuje Božiu vôľu, je dokonale poslušný Hospodinovi. Je teda úspešný v poslušnosti a to až tak, že sa nechá zatknúť, znetvoriť a zabiť.

Na prvý pohľad Ho Jeho poslušnosť priviedla do záhuby. No práve v tom spočíva ten klam. Jeho poslušnosť Ho totiž v skutočnosti priviedla k víťazstvu a to víťazstvu nad hriechom, smrťou i diablom. On neostáva v hrobe, ale ako víťaz vstáva a žije večne. Preto vzbudzuje údiv. Preto si mnohí zakryjú ústa, lebo uvidia, čo im ani nebolo zvestované a pochopia, čo nepočuli. Mnohým sa cez znetvoreného a umučeného Božieho služobníka dostane zvesť o zachraňujúcej Božej láske a mnohí pri pohľade na Neho užasnú nad dokonalosťou Jeho poslušnosti a výsledkom, ktorý Jeho smrť priniesla.

Keď hľadíme na Pána Ježiša, zmocňujú sa nás negatívne emócie. Cítime zármutok, ľútosť a bolesť, no Jeho cesta je vlastne cestou k nádeji, radosti a životu. Pri pohľade na ukrižovaného Pána by niekto videl vyhasnutý ľudský život, ale my vidíme život, ktorý nikdy nekončí. Pri pohľade na Jeho krv by niekto videl víťazstvo zla nad láskou, ale my vidíme víťazstvo lásky nad zlom. To sú paradoxy pôstneho obdobia a optické klamy, ktorým podlieha ten, kto nevenuje tomu čo vidí dostatočnú pozornosť. My však aj dnes poznávame z Božieho slova proroctvo o zhanobenom a predsa úspešnom Božom služobníkovi a vieme, že toto je Bohom pripravená cesta, ktorá vedie k spaseniu. Amen.

Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si sa vydal na cestu utrpenia a trpel za nás. Niekedy podliehame mylnej domnienke, že sa nás to až tak veľmi netýka. Neuvedomujeme si, že na pleciach nesieš náš hriech, že trpíš a platíš za naše viny, že sa stávaš obetným Baránkom, ktorý zo sveta sníma jeho hriech. Ďakujeme Ti však za Tvoje slovo a za Tvojho Svätého Ducha, ktorý nám otvára oči i myseľ a pripomína nám, aká to veľká obeť na kríži, prinesená pre nás. Pripomína nám naše vlastné zlyhania a posilňuje nádej odpustenia a večného života, ktorý plynie práve z Teba, ktorý zdanlivo bez života bezvládne visíš na kríži. Kiež nepodliehame tomuto klamu a utiekame sa k Tebe ako k tomu, ktorý je darcom i prameňom života a v ktorého svetle vidíme aj svetlo našej vlastnej budúcnosti. Amen.

Kriste, muž bolesti, až na smrť utýraný, som Tvojej milosti vždy vďakou zaviazaný za všetky tie rany, za bolesť nesmiernu, ktorou si zaplatil tú najvyššiu cenu.