Pieseň ES 34
Sláva Ti buď, mocný Bože, Ty Pane večnosti! Sláva Ti buď, Svätý Bože, Ty Pane milosti! Láska Tvoja veľká a múdrosť nadzemská, neskonalá moc a sláva nebeská. Neskonalá moc a sláva nebeská!
Čítanie Božieho slova z J 4, 31 – 34
„Medzitým Ho učeníci prosili: Majstre, jedz! On však povedal: Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete. Tu si povedali učeníci medzi sebou: Či Mu niekto doniesol jesť? Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je činiť vôľu Toho, ktorý ma poslal, a dokonať Jeho dielo.“
Milí bratia a sestry!
Evanjelista Ján nám vo štvrtej kapitole rozpráva, ako sa Pán Ježiš vracal z Judska do Galilei. Cestou prechádzal cez samaritánske mesto Sychar, kde si ustatý sadol k studni. Učeníci Ho tam nechali a odišli do mesta nakúpiť potravu.
Rozhovor pri studni
Kým Pán Ježiš odpočíval, prišla akási žena, aby načrela vody zo studne. Tu sa odohral ten známy rozhovor, v ktorom Pán Ježiš ponúkol žene vodu, po ktorej nebude viac smädná. Žena, zaskočená i nadšená Pánovými slovami nechala nádobu pri studni a odbehla do mesta, aby všetkých zavolala ku studni. Medzitým sa vrátili učeníci a priniesli jedlo.
Tajný pokrm
„Pane, jedz!“ nabádajú podľa evanjelistu učeníci Majstra. On však namiesto toho, aby si vzal a s chuťou sa pustil do jedenia, odpovedá tajuplnými slovami: „Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete.“ Nemôžme sa učeníkom čudovať, že tieto slová pochopili doslovne a mysleli si, že kým boli preč, niekto iný priniesol Majstrovi chlieb. On však hovoril o svojom poslaní.
Môj chlebík
Slovným zvratom „môj chlieb“ sa v minulosti často označovala ľudská práca. Chlebom jedného bolo krajčírstvo, chlebom iného obuvníctvo a chlebom ďalšieho zasa obchodovanie. V ľudovej slovesnosti sa neraz stretáme aj priamo s pojmami „gazdovský chlieb,“ „roľnícky chlieb“ a podobne, čím bolo tiež vyjadrené akú prácu človek vykonáva.
Poslanie
Ak hovoríme o dávnych ľudových remeslách a rôznych „chleboch,“ ktoré ľudia v minulosti mali, treba povedať aj to, že naši predkovia nemenili prácu tak často ako my dnes. Kto sa vyučil za šustra, bol ním spravidla celý život. A kto začal gazdovať a darilo sa mu, tiež pri tom vytrval, kým vládal. Práca sa tak stávala celoživotnou úlohou, ba dalo by sa povedať poslaním, ktoré človek vykonával bez ohľadu na letnú či zimnú dovolenku, bez ohľadu na to, či sa mu chce alebo nie, či sa cíti frustrovaný alebo nie. Pracovať sa jednoducho muselo a kto nepracoval, spravidla veľmi rýchlo a intenzívne pocítil následky.
Poslanie konať Božiu vôľu
V podobnom duchu môžeme a máme vnímať slová Pána Ježiša. On, ktorý bol synom tesára a teda sa pravdepodobne sám vyučil tesárskemu remeslu by sa mohol živiť „tesárskym chlebom“ a popritom sa tešiť na sobotné návštevy synagógy rovnako, ako asi mnoho iných mužov tej doby. On však dal prednosť Božiemu slovu a Božiemu zákonu. „tesársky chlieb“ vymenil za „chlieb Boží.“ Jeho životným poslaním sa stalo plniť vôľu nebeského Otca, hlásať evanjelium a konať skutky lásky.
V Samárii
Zrejme nie je náhoda, že sa tento rozhovor odohráva práve tu a teraz – na kraji samaritánskeho mesta a v čase, keď samaritánska žena odbehla do mesta po ďalších ľudí. Učeníci tu pred chvíľou neboli. Nepočuli Majstrov rozhovor so ženou. Na rozdiel od Ježiša zrejme netušili, že o chvíľu sa k nim zbehne pol mesta. Pán to však vedel a vedel aj to, že týmto ľuďom, hoci boli obyvateľmi Samárie prejaví lásku. Aj tým naplní vôľu svojho nebeského Otca. Jeho slová o chlebe, ktorý je, tak majú pripraviť učeníkov na to, čo sa o chvíľu stane. Veď oni by pre dlhoveké nepriateľstvo Židov a Samaritánov možno neboli schopní priateľsky s týmito ľuďmi hovoriť. Pán však nie je ako oni. Jeho chlebom je plniť vôľu nebeského Otca a to aj v Samárii. To sa má hneď dokázať a učeníci toho budú svedkami.
Úloha
Pán však neostáva iba pri slove o svojom chlebe. Ak by sme čítali ďalšie verše, počuli by sme, že učeníkom vysvetľuje, že aj oni majú pri tomto „chlebe“ svoju úlohu, pretože ako On, tak aj oni pracujú pre kráľovstvo Božie. Jeden rozsieva, iný žne. Každý má svoj diel práce, aby sa v čase žatvy všetci mohli radovať z dobrého diela. Budovanie Božieho kráľovstva tak nie je iba úlohou Pána Ježiša a On, hoci Jeho chlebom je plniť vôľu Otca, zďaleka v tom nie je a nemá byť jediný.
Buďme dnešným slovom povzbudení k tomu, aby sme prijali konanie dobra, šírenie lásky, hlásanie evanjelia či budovanie Božieho kráľovstva v cirkvi či vo svete za svoje poslanie – za svoj chlieb. Možno máme v tej práci len malú úlohu, no aj tá je dôležitá. Prijímajme ju však s radosťou a ochotou. Veď na konci sa všetci budeme radovať z dobrej žatvy, ktorá oslávi Pána Boha a poteší nás. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si svoj život zasvätil práci na Božej vinici. Plnenie Otcovej vôle sa stalo Tvojím chlebom a konal si dobro i šíril lásku všade tam, kde bolo treba. Prosíme, povzbuď aj nás k tejto práci. Vieme, že nás k nej pozývaš, no často sme leniví, neochotní alebo plní predsudkov či výhovoriek. Kiež nehľadíme na svoje ľudské dôvody ale na cieľ, ktorý nám ukazuješ Ty. Ten cieľ, ktorým je nebeské kráľovstvo a večná radosť, ktorú si nám všetkým pripravil. Amen.
Pieseň ES 55
Radujte sa, ó kresťania! Radujte sa všetci spolu; milosť Božia je nám daná, Kristus prišiel z nebies dolu; On nás vrelo miloval, človekom sa pravým stal. Radosť, radosť nad radosti! Zavítaj k nám, Hosť z výsosti; vitaj, vitaj, k nám zavítaj, Slnko spravodlivosti!
Autor: Štefan Kiss
by