Domáca pobožnosť na 22. nedeľu po Svätej Trojici (27. október 2024)

Pieseň ES 325

Blahoslavený je ten, komu z milosti už sú odpustené jeho neprávosti, blahoslavený je, keď vina zakrytá, keď mu previnenia Pán Boh nepočíta.

Čítanie Božieho slova z L 17, 3 – 4

„Dajte si pozor! Ak sa tvoj brat previní, pokarhaj ho; a ak učiní pokánie, odpusť mu. A čoby sa sedem razy cez deň previnil proti tebe a sedem razy vrátil by sa k tebe a povedal by: Kajám sa! – odpusť mu.“

Milí bratia a sestry!

Dnešné slová Pána Ježiša sú zapísané v stati, ktorá je nadpísaná ako Rozličné napomenutia. Evanjelista tu bez nejakého vnútorného prepojenia zachytil viaceré, spolu nesúvisiace, no pre život veľmi dôležité Pánove rady.

Odpustenie

Po ich prvom prečítaní máme pocit, že hlavnou témou Ježišových slov je odpúšťanie. Áno, Pán Ježiš tu skutočne nabáda poslucháčov, aby boli ochotní odpúšťať a to aj sedemkrát denne, čím sa samozrejme nemyslí, že človek má odpustiť iba sedemkrát za deň ale že má byť ochotný odpúšťať neustále.

Revolučná požiadavka

Táto požiadavka je zo strany Pána Ježiša dosť radikálna, pretože v Jeho časoch nebolo zvykom len tak si odpúšťať. Prehrešky bolo zvykom odplácať a to v miere jedna ku jednej. Zaslúžil sa o to už Mojžiš, ktorý pôvodný tvrdý zákon dvojnásobnej odplaty zmiernil na známe „oko za oko, zub za zub.“ A zrazu prichádza Ježiš, ktorý žiada čosi neslýchané: odpustenie a to dokonca viackrát za deň.

Komu patrí pomsta

Ak má byť požiadavka Pána Ježiša naplnená, musí byť na strane človeka ochota odpúšťať a táto ochota je len tam, kde je láska. Preto v drsných časoch odplaty dáva Pán Ježiš ľuďom za príklad Božiu lásku. Veď pomsta nepatrí človeku ale jedine Bohu. Tak to hovorí už 5M 32,35. A predsa nebeský Otec milostivo mnoho hriechov odpúšťa. Tak sa má aj človek vzdať pomsty a byť ochotný odpustiť.

Komunikácia

Dnešné slová sú však aj o niečom inom. O komunikácii. O tej sa dnes veľmi veľa hovorí. Na rôznych seminároch a webinároch sa ľudia učia, ako povedať a obhájiť svoj názor, ako si asertívne, slušne no rázne povedať svoje, ako sa presadiť, ako slušne odmietať a podobne. Všetko rady, smerujúce k upevneniu ľudského ega: môj názor, moje rozhodnutie, moje miesto. Málokde nájdeme seminár o tom, ako si priznať chybu, ako požiadať o odpustenie, ako vyjadriť, že nás niečo mrzí. Toto je však veľmi dôležitá súčasť komunikácie a to rovnako v partnerstve ako aj v širšej rodine, na pracovisku, medzi susedmi alebo aj v cirkevnom zbore. Ak sa dnes dvaja ľudia pre niečo pohnevajú, je moderné nechať problém – ako sa vraví – vyšumieť. Dnes sa pohádame a zajtra sa budeme tváriť ako keby sa nič nestalo. Navonok sa tak ľudia na seba usmievajú, no v srdciach nosia mnoho nezahojených boľačiek, ktoré sa rozjatria pri prvom stretnutí s človekom ktorý ich spôsobil alebo pri situácii, ktorá tú pôvodnú, zraňujúcu pripomína.

Napomenutie

Z oblasti komunikácie máme v dnešných slovách Pána Ježiša až dve rady. Tá prvá nám hovorí, aby sme pokarhali toho, kto sa proti nám previnil. Samotné slovo „pokarhať“ nám možno znie nepríjemne, pretože si hneď predstavíme nejakého vinníka, skrčeného pred tým, kto ho „zhora“ napomína. Tu však nejde o to, aby sme niekoho hrešili, vyvyšujúc sa nad neho. Ide o to, aby sme jednoducho vyjadrili, že to, čo sa stalo, sa nás dotklo, že to, čo náš priateľ či kolega o nás povedal nás zamrzelo. Je dobré prejaviť nevôľu či zármutok, pretože len vtedy náš partner v komunikácii vie, že prestrelil, že povedal alebo urobil niečo nevhodné.

Ľútosť

Tá druhá rada Pána Ježiša je určená „vinníkovi“ a hovorí, že uvedomenie si chyby či ľútosť nad ňou treba prejaviť. Ak sme si sami uvedomili, že nejaké naše slovo či skutok boli nevhodné, alebo ak nás na to dokonca niekto upozornil, je dobré prísť a povedať: „Prepáč.“ Až potom môže nastať okamih odpustenia, kedy je nielen prehrešok odpustený ale aj celá situácia vyjasnená.

Ak je reč o odpúšťaní, automaticky si pomyslíme, že niekto vo vzťahu je dobrý a niekto zlý – že niekto je ten dotknutý a niekto vinník – že niekto je vyššie a niekto nižšie. Avšak cieľom odpustenia je hlavne vysvetlenie a zmierenie. To, že jeden povie, že sa ho daná situácia dotkla a druhý si to uvedomí a vyjadrí úprimný záujem o nápravu, prinesie jasno vo vzťahu. Vtedy si môžu obaja spokojne podať ruky a usmiať sa na seba. Niekedy k tomu stačí len pár slov. Inokedy je to dlhá cesta. No Pán Ježiš nás k nej pozýva, pretože len tak je možné žiť v dobrom a zdravom vzťahu. Nie inak je to aj vo vzťahu k Pánu Bohu, kde cesta zmierenia viedla až cez Golgotu a smrť Božieho Syna. No aj to bol Pán Boh ochotný podstúpiť pre zmierenie s nami. O čo viac máme mať my otvorené srdcia tomu, kto chce s nami žiť v pokoji a láske. Amen.

Modlitba

Drahý náš nebeský Otče, Ty nám, hriešnym ľuďom odpúšťaš naše previnenia, ak si ich uvedomujeme a stojíme o Tvoje odpustenie a o zmierenie s Tebou. Robíš tak z lásky, ktorú si nám dokázal vo svojom Synovi. Prosíme, uč a svojim Duchom rozhojňuj aj nás v tejto láske, aby sme nielen odpúšťali našim blížnym, ale boli ochotní sami si priznať chybu a prosiť o odpustenie, ak dakomu ublížime. Kiež sa tak s Tvojou pomocou aktívne usilujeme o to, aby sme so všetkými žili v pokoji. Amen.

Pieseň ES 550

Kriste nech sa Ti podobný byť snažím, koľko si trpel, odpúšťal, uvážim. Nech Tvoje činy a Tvoje úmysly vždy mám na mysli.