Domáca pobožnosť na 19. nedeľu po Svätej Trojici (6. október 2024)

Pieseň ES 105

  1. Pane, tisíckrát vítam Ťa, vďačný, že ma miluješ, Tvoja krv za nás vyliata hriešny svet zachraňuje. Kľakám, ruky vystieram, Tvoj kríž v slzách objímam, na ktorom umieraš v bôli, aby sme spasení boli.
  2. Uzdrav moju dušu, Pane, hriechom ťažko ranenú, očakávam zľutovanie, uľav srdcu biednemu; že som zhrešil, uznávam, viny svoje vyznávam, verím, Lekár môj láskavý, Tvoja milosť ma uzdraví.

Čítanie Božieho slova z Mk 2, 1 – 12

„Keď po niekoľkých dňoch znova prišiel do Kafarnaumu a rozchýrilo sa, že je doma, zhromaždilo sa toľko ľudí, že už ani predo dvermi nebolo miesta. A On zvestoval im slovo. Vtedy prišli k Nemu s ochrnutým, ktorého niesli štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k Nemu, preborili strechu (domu), v ktorom bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ochrnutý ležal. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy! Sedeli tam aj niektorí zákonníci a premýšľali v srdciach: Čo tento hovorí? Rúha sa! Ktože môže odpúšťať hriechy, ak len nie Jeden, Boh? Ježiš hneď zbadal v duchu, že takto premýšľajú, a povedal im: Prečo tak zmýšľate v srdciach? Čo je ľahšie, povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy – a či povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi – hovorí ochrnutému: – Vravím ti, vstaň; vezmi si lôžko a choď domov! A on vstal, hneď si vzal lôžko a vyšiel pred všetkými, takže všetci zostali ako bez seba a zvelebovali Boha hovoriac: Nikdy sme nevideli nič podobné!“

Milí bratia a sestry!

Rozprávanie o uzdravení porazeného je v Evanjeliu podľa Marka zapísané hneď v druhej kapitole. Ocitáme sa teda na relatívnom začiatku Pánovho pôsobenia. Ježiš je ešte doma, ľud už o Ňom čo-to počul, no farizeji ešte nie sú tak radikálne proti Nemu.

Doma

V predošlej kapitole Marek opísal niekoľko prvých Pánových skutkov, ktoré vykonal v Kafarnaume, kam pravdepodobne prišiel bývať, keď odišiel z Nazareta, kde vyrastal. Bádatelia sa domnievajú, že Ježiš býval v dome učeníka Petra. Možno práve preto jedným z Jeho prvých divov bolo uzdravenie Petrovej svokry. V každom prípade sa Ježiš po niekoľkých prvých skutkoch odobral na opustené miesto aby sa modlil a potom navštívil niekoľko mestečiek v okolí Kafarnaumu. Dnešné rozprávanie začína konštatovaním, že sa potom vrátil domov a zvesť o tom sa rozšírila medzi ľuďmi, takže čoskoro bol okolo Neho veľký zástup.

Diera v streche

Pre tento zástup sa bolo ťažko k Ježišovi dostať, no našla sa skupinka mužov, ktorá našla spôsob, ako k Pánovým nohám dostať ich kamaráta. V Izraeli mali domčeky rovné strechy, na ktoré viedli vonkajšie schodištia. Strechy neboli iba ochranou domu pred dažďom, ale mali aj praktické využitie. Ľudia na nich často odpočívali alebo posedávali v kruhu rodiny. Nebolo teda nič nezvyčajné, ak skupinka mužov vyšla na strechu pravdepodobne Petrovho domu. Iné už bolo, keď túto strechu na kúsku rozobrali, aby spustili dnu svojho porazeného známeho.

Vyrušenie

Takýto vpád do Ježišovho zorného poľa sa na prvý pohľad javí ako vyrušenie. No Pán to tak neberie. Nenachádzame ani slovíčko výčitky a môžeme preto právom predpokladať, že Pán Ježiš ocenil snahu, ktorú títo ľudia vyvinuli na to, aby sa k Nemu dostali. My sa dnes stretáme s veľkou pasivitou ľudí voči Ježišovi a Božiemu slovu. Kiež by dnes chceli ľudia počuť Božie slovo za každú cenu, takže by boli schopní urobiť pre to niečo tak odvážne, ako skupinka mužov v dnešnom príbehu.

Prvotný zámer

Treba ale po pravde povedať, že ani títo ľudia nehľadajú Ježiša len s cieľom počuť Jeho slová. Ich hlavným zámerom je získať pre svojho kamaráta zdravie. Zrejme mnoho ľudí prichádzalo k Ježišovi práve s takýmito cieľmi. Avšak Pán Ježiš, hoci mnohým vyhovel, predsa neupriamoval svoju pozornosť len na telo a jeho problémy. Je to tak aj teraz, keď pred Neho spúšťajú porazeného, ktorý očakáva telesné uzdravenie no Pán vie, že je potrebné aj viac.

Hriech

Nevieme, kto bol muž, ktorého pred Ježiša priniesli a prečo Pán práve pri tomto mužovi začal svoje konanie uzdravením jeho duše slovami: Odpúšťajú sa ti hriechy. Možno to bol vychýrený lotor, možno sa o ňom vedelo niečo nelichotivé, možno jeho tvár pôsobila utrápene a možno len Pán Ježiš chcel jemu i prítomným povedať, že uzdravenie nie je len o tele.

Choroba ako trest

Treba vedieť, že v časoch Pána Ježiša ľudia považovali chorobu za Boží trest. Preto ak aj zdanlivo slušný človek ochorel, boli ľudia presvedčení, že skrýva niečo temné, čo vidí len Boh a za čo na neho zoslal chorobu. Ježiš takéto chápanie choroby odmieta, no predsa zrejme považuje chorobu za akýsi následok odlúčenia človeka od Boha, preto Jeho poslanie, ktorým je práve odstránenie tohto odlúčenia, musí mať nutne za následok aj uzdravenie tela.

Odpustenie

Ježišovým prvým cieľom je preto aj v tejto chvíli obnovenie vzťahu človeka k Bohu a to sa deje cez Božie odpustenie. Ježiš chorému zvestuje Božiu milosť a keď ju chorý príjme, je prirodzeným následkom aj uzdravenie tela. Ježiš tak všetkým prítomným ukazuje, že zdravý vzťah k Bohu je viac ako zdravé telo a že ak človek potrebuje liečiť, je to v prvom rade tento vzťah a až potom jeho choroby.

My sme dnes priveľmi upriamení na svoje telo a na to, čo nás kde pichá, bolí a trápi. Túžime po uzdravení tela a ak v Písme čítame zasľúbenia o tom, že sa budeme mať dobre, hneď za tým vidíme zdravie, úspech a bohatstvo. Pán Ježiš nám však aj dnes ukazuje, že sú veci, ktoré sú dôležitejšie a že ak Písmo sľubuje šťastný život, tak to nie je len o zdraví ale hlavne o vzťahoch. Tie chce Pán Ježiš liečiť aj pri nás. Prijmime Ho preto ako lekára svojich vzťahov a nechajme Ho vyliečiť najprv ten náš vzťah k Bohu a potom aj všetky ostatné. Amen.

Modlitba

Pane Ježiši Kriste, Ty prichádzaš nie len ako lekár tela ale hlavne ako lekár duše. Prinášaš odpustenie hriechov, zvestuješ novú Božiu milosť a stelesňuješ dokonalú Božiu lásku, ktorá neváha obetovať život pre záchranu človeka. Prosíme Ťa, uzdrav naše duše, uzdrav naše vzťahy, vnes odpustenie do našich svárov a pokoj do našich spoločenstiev. Kiež sme v prvom rade takto uzdravení, aby sme mohli, hoc aj s telesnými bolesťami, žiť v spokojnom a radostnom spoločenstve ľudí okolo nás. Amen.

Pieseň ES 298

Ježiša neopustím, duša mi je uzdravená, ďakujem, dobrorečím, bol som hosťom svojho Pána; plesám spevom radostným: Ježiša neopustím.