Pieseň ES 171
Ako čerstvú vodu hľadá jeleň v letnej páľave, tak Svätého Ducha žiada duša v každej únave, veď bez jeho pomoci ku spáse v nás niet moci, veriť v Krista síl nemáme, mŕtvi v hriechoch zostávame.
Čítanie Božieho slova zo Ž 42
„Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože! Duša mi žízni po Bohu, po živom Bohu, kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár? Slzy sú mojím chlebom vo dne v noci, keď mi neprestajne hovoria: Kde je tvoj Boh? Na to chcem spomínať a vyliať svoje srdce, že do Božieho domu v zástupe som chodieval za hlasitého plesania a vďaky so svätiacim davom. Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu. Moja duša je skleslá vo mne, preto sa rozpomínam na Teba z krajiny Jordánu a Hermónu, z vrchu Micár. Hlbina hlbine sa ozýva na hukot Tvojich vodopádov; prevalili sa cezo mňa všetky Tvoje príboje a vlny. Hospodin svoju milosť vo dne posiela, v noci je pri mne Jeho pesnička, modlitba k Bohu môjho života. Hovorím Bohu, svojej skale: Prečo si zabudol na mňa? Prečo mám chodiť v smútku, utláčaný nepriateľom? Za smrteľných múk v mojich kostiach tupia ma moji protivníci a neprestajne mi hovoria: Kde je tvoj Boh? Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj na Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu!“
Milí bratia a sestry!
Žalmy 42 a 43 tvorili kedysi pravdepodobne jeden celok. Vidno to z refrénu, ktorý sa ozýva z oboch žalmov: „Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne?“
Neradostná situácia autora
Doba vzniku žalmu ani autor nie sú známe. Zo samotného žalmu však vyplýva, že autor kedysi rád chodil do chrámu, no teraz ta nemôže ísť. Je pravdepodobne v zajatí, nachádza sa ďaleko od Jeruzalema, v jeho chápaní aj ďaleko od Boha a to, čo ho najviac trápi je jednak túžba po Bohu, chráme a tým aj domove a jednak otázka, ktorú mu neustále predhadzujú jeho trýznitelia: „Kde je tvoj Boh?“
Kde je tvoj Boh?
„Kde je tvoj Boh?“ pýtajú sa ľudia aj nás, ak sa nám ako kresťanom stane niečo zlé. Žiaľ, ani veriacim sa nevyhýbajú životné tragédie a údely, ktoré človeka tlačia k zemi a zbavujú ho síl. Veriaci vtedy často sám zápasí s otázkou, prečo to na neho Boh dopustil. O čo horšie je, ak mu ten, komu možno predtým rozprával o Bohu povie: „Tak kde máš toho tvojho Boha?“ Situácia takého kresťana sa veľmi podobá tej žalmistovej, lebo aj on predtým chodil do chrámu, veril Hospodinovi a ten ho teraz naoko opustil. Ako mohol Boh dopustiť zajatie svojho verného služobníka?
Otázky
Žalmista svoje otázky nekladie ľuďom okolo seba, ani kňazom či učencom. Kladie ich rovno Bohu. Hľadá Ho a pýta sa Ho: „Prečo si zabudol na mňa? Prečo mám chodiť v smútku?“ Zároveň túži po návrate, slobode a tým aj možnosti opäť prichádzať do chrámu.
Otázka prežitia
Svoju túžbu žalmista prirovnáva k smädu jeleňa na púšti a jeho túžbe po vodných bystrinách. Je pravdepodobné, že žalmistu cestou do zajatia viedli cez púšť a mal teda priamo pred očami vyprahlosť púšte, čo ho priviedlo práve k tomuto obrazu. Tak ako jeleň bez vody zahynie, zahynie aj duša žalmistu, ak zostane bez svojho Boha. Nájsť Boha a byť s Ním je teda otázka života a smrti.
Túžba ako prvý predpoklad
Človek, zasiahnutý zármutkom, odlúčením, chorobou či smrťou blízkeho prepadá podobným pocitom. Rovnako však ako sa žalmista v tejto situácii obracia na Boha, je aj na nás, aby sme sa vo chvíli trápenia obracali na Boha. Nik iný nám nedá odpoveď na otázku „Kde je náš Boh,“ ak nie Boh sám. On je ten, ktorý sa nám dáva nájsť, ak Ho hľadáme a túžime po Ňom. Túžba po Ňom je teda prvým predpokladom nielen k nájdeniu Hospodina ale aj k následnej úľave. Ak by ani žalmista netúžil po blízkosti Hospodinovej, nemohol by mať ani nádej záchrany. On však na začiatku síce vyznáva svoj žiaľ a túžbu po Bohu, no následne z jeho slov počujeme nádej, že ak bude očakávať na Neho, ešte ďakovať bude Jemu, ktorý ho zachráni.
Nie len v starostiach
Otázku „Kde je náš Boh“ si však v časoch utrpenia zodpovieme oveľa ľahšie, ak odpoveď na ňu poznáme už z čias radosti a pohody. Je to ako so sviečkou v byte. Ak za svetla vieme kde ju máme, za tmy ju poľahky nájdeme. Ak ale ani za svetla nevieme kde ju máme, bude sa nám po tme hľadať oveľa ťažšie. Aj hľadanie Boha v zármutku a trápení je oveľa ťažšie, ak sa predtým človek o Boha nezaujímal a nehľadal Ho. My preto máme Hospodina hľadať už vtedy, keď sme mladí a bezstarostní. Tak nám to radí aj kniha Kazateľ: „Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, skôr, ako prídu zlé dni a priblížia sa roky, o ktorých povieš: Nemám v nich záľubu“ (Kaz 12,1). Ani žalmista nehľadá vo svojom utrpení Boha, ktorého by predtým nepoznal. On predsa chodieval do chrámu a miloval spoločenstvo veriacich, ktoré mu teraz chýba. Dôverne poznal svojho Boha a práve preto sa na Neho teraz obracia s dôverou. Kladie síce otázky typu „prečo,“ no zároveň Bohu dôveruje a vie, že tento Boh ho zachráni. Túto istotu nezískal teraz, vo svojom zajatí. Má ju z predošlých čias, z rokov budovania svojej viery, ktorú teraz iba zužitkoval rovnako ako človek v tme s istotou siahne po svieci, o ktorej dobre vie, kde ju má.
Hľadať Hospodina teda máme nielen v súžení ale ešte viac v časoch pokoja, aby sme tak budovali svoju vieru a spoznávali Boha, o ktorého by sme sa potom mohli oprieť. Amen.
Modlitba
Drahý náš Bože, Ty si verný a milostivý. Obdarúvaš nás mnohými darmi, no vystavuješ aj nejednej skúške či lekcii. Prosíme Ťa, dávaj sa nám poznať v časoch radosti a zostávaj pri nás v časoch starosti. Potešuj a pozdvihuj z prachu našu dušu, dávaj novej nádeje keď si zúfame a pripomínaj svoju moc, zjavenú nám v diele nášho vlastného stvorenia i vykúpenia skrze vzkriesenie Tvojho milého Syna a nášho Spasiteľa Pána Ježiša Krista. Amen.
Pieseň ES 460
Kde si, môj premilý Ježiši Kriste, a kde Ťa hľadať mám, na ktorom mieste? Zaskvej sa v temnote, veď si jasný, bez Teba žiť nechcem, veď si krásny.
by