Pieseň ES 173
Duch Svätý na učeníkov ako vietor a plameň zostúpil s mocou velikou v slávny päťdesiaty deň, tým Duchom naplnení kázali o spasení.
Čítanie Božieho slova z 1K 12, 3 – 7
„Preto dávam vám na vedomie, že nikto, hovoriaci v Duchu Božom, nepovie: Prekliaty Ježiš! A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš! ak len nie v Duchu Svätom. Lebo rozdelené sú dary milosti, ale ten istý je Duch; a podelené sú prisluhovania, ale ten istý je Pán; a podelená je pôsobnosť, ale ten istý je Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. A každému je daný prejav Ducha na (všeobecný) úžitok;“
Milí bratia a sestry!
Dnes si pripomíname udalosť, keď na učeníkov zostúpil Duch Svätý a oni kázali a vydávali svedectvo o Pánovi Ježišovi, takže hneď v ten deň okolo 3000 ľudí uverilo v Neho a vznikla prvá cirkev. Aká bola?
Rôznorodá cirkev
Členmi prvej cirkvi sa stali ľudia rôznych národností, rôzneho povolania, rôzneho intelektu i rôznych životných štýlov. Čo ale mali spoločné bolo to, že uverili v Ježiša Krista – uverili, že umrel, vstal z mŕtvych a žije večne. Táto viera ich spájala a práve Boží Duch bol ten, ktorý v nich spôsoboval, že v jedného Boha veria a vyznávajú Ho.
Rozdelenie
Rozdiely medzi kresťanmi, medzi ich darmi, povahami či názormi sa však aj v prvej cirkvi neraz prejavili. Napríklad v takom Korinte. Tam boli kresťania veľmi duchovne obdarovaní. Duch Boží im dával rôzne duchovné dary, ktoré však pre ľudskú ješitnosť a egoizmus priniesli veľké rozdelenie. Apoštol Pavel na túto situáciu reaguje dlhým úsekom v 1. liste Korintským. Až v troch kapitolách túto tému veľmi podrobne preberá, pretože ju považuje za veľmi dôležitú a my sme dnes čítali úvod – slová, ktorými celú túto tému začína.
Viera z Ducha
V prvom rade apoštol zdôrazňuje, že viera korintských je z Ducha Svätého. V predošlom verši im pripomenul, že len donedávna sa utiekali k nemým modlám, no teraz veria v živého Ježiša Krista. To nie je ich zásluha, pretože nik neoznačí Ježiša Krista za Pána, ak len nie z moci Ducha Svätého a naopak, nik, kto tohto Ducha má, nemôže hovoriť proti Kristovi. Duch Svätý je teda ten, ktorý človeka robí nasledovníkom, učeníkom a vyznávačom Ježiša Krista.
Jednota v rôznosti
Potom ale prechádza k téme jednoty a rôznosti. V troch veršoch sme trojnásobne počuli, že sú rôzne vonkajšie formy, prejavy a spôsoby, ale za všetkým je jeden Boh. Tak je práve jeden Boh ten, ktorý má byť vyvýšený všetkými napriek rozdielnosti ich darov či pôsobenia.
Oslava z Ducha
Duch Boží zhromažďuje všetkých okolo jedného stredu, ktorým je Ježiš Kristus. Dáva ľuďom do srdca vieru, aby v Neho verili, otvára ich ústa, aby Ho vyznávali a obdarováva ich rôznymi darmi a schopnosťami, aby Ho nimi oslavovali. Tak aj my. Ak vyznávame Pána Ježiša Krista, nerobíme to zo svojho rozumového presvedčenia ale z moci Ducha Svätého. Preto ak hovoríme o Ježišovi, že je našim Spasiteľom, potom je On aj predmetom našej radosti, vďačnosti a oslavy. Ak by sme ale zlorečili Ježišovi, potom nieto v nás Ducha Božieho a kresťanský život je len pretvárkou. Nechajme však teraz bokom takéto prípady a hovorme o spoločenstve nás, ktorí v Pána Ježiša Krista veríme. Aké má byť to naše spoločenstvo?
Spoločenstvo dnes
Práve na túto otázku odpovedá dnešná slávnosť i dnešný text. Dnes sme totiž svedkami toho, keď aj medzi kresťanov prenikol duch neprajnosti, ohovárania alebo závisti. Neraz sa kresťania osočujú a to aj cez verejné médiá, osočujú vlastnú cirkev či vlastných kňazov mysliac si, že ten ich názor, tá ich pravda či to ich konanie je to správne. To je ale v priamom rozpore so slovami, ktoré znejú v závere dnešného textu a síce, že prejavy Ducha sú dávané na všeobecný úžitok. To, čo kresťania hovoria a robia, najmä ak je to z moci Božieho Ducha má byť na prospech všetkých. Dávajme teda svoje dary a schopnosti do služby Pána Ježiša Krista na dobro všetkých a na Jeho oslavu.
Rôzne dary a názory
Samozrejme, sme vo svojich daroch rôzni, ale to nevadí. Každý vieme niečo iné a každý sme v niečom inom lepší a v niečom inom zasa slabší. To ale nemá byť dôvod na to, aby sme si závideli alebo sa naopak odsudzovali.
Sme rôzni aj vo svojom postavení, no ani to by medzi kresťanmi nemalo byť rozhodujúce.
Rôzni sme však aj v názoroch a to je asi najväčší problém. Často totiž nedokážeme prijať názor niekoho iného a uznať, že by mohol byť tiež dobrý. Pre názor, ktorý sa nám nepáči, dokážeme za pár sekúnd zdegradovať človeka aj všetku jeho prácu. To ale nie je dobré a neprináša to všeobecne prospešné ovocie. Duch Boží nás učí láske, tolerancii a krotkosti, čo samozrejme neznamená, že svoj nesúhlas nemôžeme vyjadriť, no mali by sme to vždy urobiť s láskou a slušne.
Slávnosť zoslania Ducha Svätého je nádhernou slávnosťou, ktorá hovorí o zavŕšení Božieho diela záchrany. Nie, ono to nekončí na Golgote, ani pri prázdnom hrobe a ani na Olivovej hore pri vstúpení Pána Ježiša na nebesá. Završuje sa to až dnes. Bez dnešného dňa by totiž všetko Ježišovo konanie bolo iba historickou udalosťou. Vďaka Duchu Svätému je však Ježišovo dielo stále živé a stále platné. Evanjelium o záchrane pred večnou smrťou, evanjelium o Božej láske a Ježišovom víťazstve znie vďaka Duchu Svätému aj nám a stále ponúka večný život. Nech je preto Pán Ježiš stredobodom nášho života, predmetom našej vďaky a chvály a nech Ho oslavujeme nie iba individuálne, každý po svojom a každý doma ale spoločne, ako spoločenstvo Jeho nasledovníkov, ako cirkev, pestrá v daroch ale jednotná vo viere, oslave a využívaní darov na dobro všetkých. Amen.
Modlitba
Drahý náš nebeský Bože, ďakujeme Ti, že si svetu daroval svojho Ducha, že vďaka Nemu znie aj dnes evanjelium, že vďaka Nemu sme zhromaždení v cirkvi a že vďaka Nemu Ťa smieme poznať a utiekať sa k Tebe ako k Otcovi. Prosíme, dávaj Ho v hojnosti aj dnešnému svetu a dnešnej cirkvi. Kiež si aj my, čo sa nazývame menom Tvojho Syna, uvedomujeme, že z Jeho moci sme prijali dar viery a že máme meno nášho Pána napriek rôznym darom či názorom spoločne oslavovať a tvoriť jedno telo cirkvi. Amen.
Pieseň ES 175
Ó, Duchom Svätým naplň nás, Ty večný Bože sám, nech cíti aj dnes ľudstvo zas tej Tvojej lásky plam.
by