Pieseň ES 144
Ó Slnko žitia môjho, čo nikdy nehasne, vzkriesený Kriste Pane, Ty svietiš mi jasne, ukazuješ mi cestu, keď bezradný stojím, zo smrti strach nepoznám, Životom si mojím.
Čítanie Božieho slova z 1M 32, 23 – 30
„Ešte tej noci vstal, vzal svoje obidve ženy i obe slúžky aj svojich jedenásť synov a prekročil brod na Jabboku. Vzal ich a prepravil cez potok; prepravil aj všetko, čo mal. Jákob však zostal sám, a nejaký muž s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora. Keď videl, že ho nepremôže, udrel ho po bedernom kĺbe. Jákobovi sa vytkol bederný kĺb, keď s ním zápasil. A onen mu povedal: Pusť ma, lebo vychádza ranná zora! Jákob však odpovedal: Nepustím ťa, iba ak ma požehnáš. Ten sa ho opýtal: Ako sa voláš? On odpovedal: Jákob. Vtedy onen riekol: Nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izraelom, lebo si bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil si. Vtedy Jákob prosil: Oznám mi, prosím, svoje meno! Onen mu však odpovedal: Prečo sa pýtaš na moje meno? A tam ho požehnal.“
Milí bratia a sestry!
Prežívame obdobie radosti z víťazstva Pána Ježiša Krista nad hriechom, diablom a smrťou. Zápas, ktorý Pán Ježiš dobojoval na Golgote priniesol svoje ovocie v Jeho vzkriesení a tak sa radujeme nie len z Jeho ale i nášho budúceho života.
Zápas
Zápas je aj akousi sprievodnou črtou Jákoba, o ktorom dnes čítame. Už ako mladý bojoval s bratom Ezavom, neskôr so strýkom Lábaánom a teraz, keď sa vracia do svojej rodnej krajiny a čaká ho stretnutie s bratom, s ktorým sa nerozišiel práve v najlepšom, bojuje s neznámou bytosťou, ktorá k nemu prišla v noci, tesne predtým ako má dôjsť k jeho stretnutiu s bratom, ktorého sa tak bál.
Neznámy
Kto je vlastne onen neznámy? Niektorí sa domnievajú že je to anjel, iní v ňom vidia samého Krista, v tej dobe ešte ľudstvu nezjaveného ako osoba a sú aj takí, ktorí tohto tajomného neznámeho vidia ako Boha samého. Jákob síce prosil: „Oznám mi svoje meno,“ no nedostalo sa mu odpovede. V dávnych východných náboženstvách totiž poznať meno boha znamenalo mať k nemu otvorenú cestu. Preto keď neskôr Hospodin oznámil Mojžišovi svoje meno, znamenalo to veľmi veľa.
Do východu rannej zory
Zápas trval takmer celú noc, no skončil v okamihu, keď vyšla ranná zora. Je to preto, lebo práve noc a tma predstavujú zápas dobra a zla v človeku samom. Ranná zora prináša svetlo, ktoré môžeme symbolicky chápať ako svetlo pravdy Pána Ježiša Krista. Tam, kde zažiari svetlo Kristovej pravdy, moci a lásky, končia všetky zápasy, pretože On už nad všetkým zvíťazil. Iba tam kde nieto Krista, kde vládne „noc“ bez Jeho prítomnosti, človek neustále zápasí.
Izrael
Jákob v tomto zápase dostáva nové meno – Izrael. Ide o slovnú hračku, nakoľko slovo Izrael znamená „Boh bojuje.“ To však umožňuje dvojaké chápanie: Boh bojuje proti Jákobovi a teda jeho nové meno navždy pripomína udalosť z dnešného textu alebo Boh bojuje na strane Jákoba a vyjadruje tak večný prísľub božej prítomnosti pri Jákobovi a jeho potomstve. Oba tieto významy sú pravdivé a oba vyjadrujú Božiu prítomnosť v zápasoch, ktoré prežíva a bude prežívať Jákob a jeho potomstvo.
Požehnanie
Jákob si po celý svoj život uvedomoval, aké dôležité je Božie požehnanie. Vždy oň stál a bol ochotný uchýliť sa aj k neférovým cestám, aby ho získal. Ako mladý si požehnanie vynútil podvodom, teraz na to ide silou. „Nepustím ťa, iba ak ma požehnáš.“ Je pred ním obávané stretnutie s bratom, život v jeho blízkosti a je mu jasné, že bez požehnania od Boha to nebude dobré. Toto požehnanie mu stojí za to, aby do jeho získania vložil všetku silu, ktorá mu ešte v boji ostáva. Napokon však dostal čo chcel. Neznámy ho požehnal a Jákob – Izrael sa tak nestal iba otcom celého národa, ale stal sa aj nositeľom zvláštneho požehnania, ktoré pre seba a svoje potomstvo vybojoval.
Zranenie
Onen neznámy sa počas boja dotkol Jákobovho bedra a zranil ho. Aj tento okamih má svoj symbolický význam. Predstavuje akési poškvrnenie – nedokonalosť na Jákobovom tele a to vyjadruje aj nedokonalosti a poškvrnenia ľudu samého. Izraelci ako národ či neskôr kresťania ako cirkev nikdy nebudú dokonalí. Vždy sa medzi tými, čo ústami vyznávajú Hospodina či Pána Ježiša Krista nájdu takí, čo Ho srdcom až tak neprijímajú. Cirkevný otec Augustín o tom kedysi povedal: „Jákob je požehnaný pre tých, ktorí žijú dobre a kríva pre tých, ktorí žijú zle.“
Dnešný príbeh je obrazom nášho vlastného života. Aj my stojíme tvárou v tvár Bohu a Božiemu slovu, dobre si uvedomujeme, čo by sme mali robiť a akí by sme mali byť, no naše vlastné pokušenia, žiadosti a hriechy nás premáhajú, takže sa náš život mení na veľký zápas, ktorí bojujeme s Bohom. Nie je to zápas proti Nemu ale s Ním. Podobne ako keď zápasíme s ťažkou úlohou alebo životným údelom. Neraz v takých chvíľach cítime, že je to nad naše sily, že nedokážeme zvládnuť úlohu či uniesť životný údel. Tak aj náš život viery je často akoby nad naše sily, pretože cítime, akí sme pred Božím zákonom slabí, nedokážeme ani zďaleka splniť to, čo od nás Božia spravodlivosť očakáva a dennodenne ako Božie deti zlyhávame. No tu vychádza ranná zora – vidíme svetlo Kristovej spravodlivosti, ktoré začína svietiť z Golgoty a všetky zápasy končia. Veď tam, kde svieti láska a milosť Pána Ježiša Krista, niet viac zápasov. Neznamená to, že sme už teraz bez chyby. Sme stále poznačení hriechom ako Jákob, ktorý vošiel do nového dňa poznačený zranením. Ale tak ako jeho zaplavilo denné svetlo a on, zranený ale požehnaný, zažil šťastný návrat do krajiny a pokojné stretnutie s bratom, aj nás zaplavuje Božia ospravedlňujúca milosť, ktorá síce vidí náš hriech ako našu nedokonalosť, no pre smrť Pána Ježiša nám ho odpúšťa a tak vstupujeme do nového života, kde nás čaká požehnanie a večný život. Amen.
Modlitba
Pane a Bože náš, Ty nám pre zásluhy svojho milovaného Syna odpúšťaš naše hriechy a neprávosti. Pre Jeho nevinnú smrť je náš hriech zmazaný. Ďakujeme Ti, že si v Pánovi Ježišovi dal vyjsť rannej zore, ktorá ukončila naše zápasy, ktoré sme aj tak viac prehrávali ako v nich víťazili. Ďakujeme Ti, že si nám daroval svojho Syna, ktorý vybojoval ten najväčší zápas za nás. Ďakujeme Ti, že smieme žiť vo svetle Jeho víťazstva a prosíme Ťa, hoci stále ostávame hriešni a nedokonalí, Ty nás požehnávaj a napĺňaj svojim Svätým Duchom, aby sme už teraz chodili v novote života a to tu časne i raz v nebesiach večne. Amen.
Pieseň ES 600
Kristus vstal z mŕtvych, haleluja, s radosťou chváľte Ho, kresťania! On jediný je Spasiteľom, On je naším Vykupiteľom. Vďačne oslavujme Pána Boha, že sa nám dostala pomoc mnohá, keď Syna vzkriesil, haleluja, aby nás spasil, haleluja!
Pripravil: Štefan Kiss
by