Pôst 2025 *24 (Anna Činčuráková)

Si zrno, ktoré sa narodilo zo smrti a vzkriesenia Ježiša Krista. Je v tebe obrovský potenciál Božieho života. Avšak, ak chceš priniesť úrodu, musíš „zomrieť.“ Ak si zrnko, znamená to, že tvoj život bude mať zmysel iba vtedy, keď bude rovnako obetovaný. Keď dovolíš, aby to, čo je v najhlbšom vnútri tvojej existencie prasklo a poddalo sa Božiemu Duchu. Keď dovolíš, aby bolo pochované tvoje sebecké „ja“ – to, okolo čoho sa točí tvoj život. Všetky tvoje myšlienky a túžby, stred teba, ktorý sa orientuje a viaže na tento svet, musí byť zničený a zomrieť, aby mohol vyrašiť nový život, ktorý Boh do teba vložil. Len tak prinesieš úrodu, inak to nejde.

Zrno, ktoré nepraskne, zostane samo. Bude si žiť svoj sebecký život so všetkými pohodlnými zvykmi, bez zápasov a sebazapieranie, kým nepríde jeho čas… Až raz ho hodia do ohňa ako prázdnu nepotrebnú šupku.

Ty si však povolaný k novému životu v moci Ducha svätého. A áno, tvoja cesta bude ťažká a bolestivá. Rada by som ti povedala, že to bude ľahké. Všetci máme predstavu, že ak uveríme v Ježiša, už nás v tomto živote čakajú len samé pekné veci… Chceli by sme žiť zmysluplne, ale nechceme zomierať. Chceme žiť s Ježišom, ale nechceme, aby to veľmi bolelo. V skutočnosti od chvíle, keď sa narodíme z vody a z Ducha, sme pozvaní k zomieraniu, ktoré bolí. Rada by som ti povedala, že to tak nie je, ale nemôžem.

Ježišova obeť bolela. Nielen v tom, že fyzicky zomrel… Najväčší zmysel Jeho smrti je v tom, že uprednostnil teba. Tvoje najvyššie dobro bolo pre Boha dôležitejšie ako jeho vlastný život. Tvoje potreby uprednostnil pred svojimi potrebami a svoj pozemský život pokladal za menej vzácny ako večný život, ktorý ti mohol dať iba za cenu vlastného života. Presne toto znamená zomrieť sebe.

Znamená to, že aj keď si hladný, dovolíš, aby sa tvoji súrodenci podelili s tvojím kúskom pizze. Znamená to, že sa rozhodneš odpustiť človeku, ktorý ti veľmi ublížil, aj keď ťa to vo vnútri stále bolí. Znamená to ráno si privstať, aby si stihol povedať Duchu svätému: „Prosím ťa, veď ma, ja ťa chcem poslúchať, aj keď bude nepríjemné čo mi ukážeš, a aj keď ma pošleš do nepohodlných výziev, chcem tam ísť.“ Znamená to mlčať, aj keď by si najradšej použil uštipačnú poznámku, aby si tomu druhého vrátil, čo si zaslúži. Znamená to, upratať stoličky po zborovej akcii, aj keď by si bol najradšej dávno doma v posteli. To je zomieranie tvojho zrnka v tebe. Zomieranie bolí. Zomieranie je láska.

Na jednom pastorálnom rozhovore ku krstu som sa opýtala: „Čo si teraz o tom myslíte? Je ťažké nasledovať Ježiša? Je ťažké byť jeho učeníkom?“ Veľmi sa mi páčilo ako jeden z účastníkov rozhovoru povedal: „Nie je, ak to chceš!“ Hlboká pravda. Tvoje zrnko môže zostať samo. Ale môže aj priniesť veľkú úrodu, ak dovolíš, aby „ja“ v tebe zomrelo, a žil Kristus. Zomieranie bolí. Ale nie je to ťažké, ak chceš. Ak sa preto rozhodneš. Ak ti na tom záleží…

Niekde v hĺbke svojho srdca budeš vedieť, že si na správnom mieste, a naplní ťa hlboká spokojnosť, že to všetko dáva zmysel. Že s Kristom žiješ zmysluplný život. A za nič na svete to už nebudeš chcieť vymeniť.