Obsah
Emil Boleslav Lukáč
Emil Boleslav Lukáč bol evanjelický kňaz, učiteľ, prekladateľ a básnik – výrazný predstaviteľ básnického neosymbolizmu. Narodil sa 1. novembra 1900 v Hodruši-Hámroch. Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte a na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a tiež teológiu v Lipsku a filozofiu v Paríži. Pôsobil ako generálny tajomník evanjelickej cirkvi na Slovensku pre odbor mládeže a tiež ako učiteľ na viacerých školách. Angažoval sa aj politicky – bol poslancom Národného zhromaždenia v Prahe. Bol zakladateľom Spolku slovenských spisovateľov. Založil časopis Tvorba a pracoval ako redaktor pre viaceré iné časopisy. Prekladal z francúzštiny, nemčiny, angličtiny, maďarčiny, ruštiny aj z orientálnych jazykov. Okrem toho písal vlastnú poéziu. Zomrel 14. septembra 1979 v Bratislave vo veku 78 rokov.
Ján Botto
Ján Botto bol slovenský romantický básnik. Narodil sa 27. januára 1829 vo Vyšnom Skálniku. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch a potom na lýceu v Levoči, kde po vzore bratislavského lýcea založil Slovenskú spoločnosť Michal Hlaváček. Bol zakladajúcim členom Matice Slovenskej a patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Písal básne, balady a povesti. Jeho najznámejším dielom je báseň Smrť Jánošíkova. Prekladal aj diela slovanských básnikov, najmä Mickiewicza a Chomiakova. Zomrel 28. apríla 1881 v Banskej Bystrici vo veku 52 rokov.
Ján Chalupka
Ján Chalupka – starší brat Sama Chalupku – bol evanjelický kňaz, dramatik, publicista a prozaik. Narodil sa 28. októbra 1791 v Hornej Mičinej. Študoval v Slovenskej Ľupči, Brezne, Ožďanoch, Levoči, Prešove, Sárospataku a Jene. Pôsobil ako učiteľ na gymnáziu v Ožďanoch a na evanjelickom lýceu v Kežmarku. V roku 1824 sa stal farárom a pôsobil v Brezne. Písal divadelné hry, no aj satirické či národnostné a protimaďarizačné spisy. Najznámejšie sú jeho divadelné hry z cyklu o Kocúrkove. Zomrel 15. júla 1871 v Brezne vo veku 79 rokov.
Ján Kalinčiak
Ján Kalinčiak bol slovenský spisovateľ a básnik. Narodil sa 10. augusta 1822 v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára Jána Kalinčiaka. Študoval v Necpaloch, Gemeri, Levoči, Bratislave a v nemeckom Halle. Pôsobil ako rechtor na gymnáziu v Modre a potom ako riaditeľ gymnázia v Sliezskom Tešíne. Bol redaktorom mesačníka Orol. Počas svojho pôsobenia v Modre sa stretával s Ľ. Štúrom a prepisoval jeho dielo do češtiny. Písal aj vlastné diela – prevažne prozaické. Jeho najznámejšími dielami sú Povesti Jána Kalinčiaka a Reštavrácia. Zomrel 16. júna 1871 v Martine vo veku 48 rokov.
Ján Kollár
Ján Kollár bol evanjelický kňaz, politik, jazykovedec, básnik a spisovateľ. Narodil sa 29. júla 1793 v Mošovciach. Študoval v Kremnici, Banskej Bystrici, Bratislave a Jene. Pôsobil ako farár v Pešti. Bol popredným predstaviteľom českého i slovenského národného obrodenia, hlásil sa k panslavismu. Propagoval myšlienku slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty, dostal sa preto do rozporu so Štúrom a sám písal po česky. Písal básne i prózu, zbieral piesne. Jeho najznámejšou básňou je Slávy dcera. Zomrel 24. januára 1852 vo Viedni vo veku 58 rokov.
Jozef Miloslav Hurban
Jozef Miloslav Hurban – evanjelický kňaz, spisovateľ, novinár i politik – sa narodil 19. marca 1817 v Beckove. Bol vedúcou osobnosťou slovenského povstania v roku 1848 a prvým predsedom Slovenskej národnej rady. Narodil sa v rodine evanjelického farára, študoval v Trenčíne, Bratislave a v Nemecku. Pôsobil ako kaplán v Brezovej pod Bradlom a potom ako farár v Hlbokom. Po smrti Karola Kuzmányho bol superintendentom evanjelickej cirkvi. Takmer pol storočia stál na čele slovenského literárneho a spoločenského života. Bojoval proti šovinizmu maďarskej vládnucej triedy a propagoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Spolu so Štúrom a Hodžom sa podieľal na príprave slovenského jazyka. Zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom vo veku 70 rokov.
Juraj Tranovský
Juraj Tranovský (lat. Georgius Tranoscius) – evanjelický kňaz, spisovateľ, tvorca a zberateľ piesní sa narodil 27. marca 1592 v Tešíne a zomrel 29. mája 1637 v Liptovskom Mikuláši vo veku 45 rokov. Študoval v Kolbergu, Wittenbergu a v Prahe. Tam aj pôsobil ako učiteľ, kým neodišiel do Valašského Meziříčí, kde nastúpil ako farár. Po bitke na Bielej hore musel opustiť Moravu a tak sa ako exulant usadil v Liptovskom Mikuláši, kde pôsobil do smrti. Písal latinské i české modlitby a piesne. Jeho meno je spojené s dielom Cithara Sanctorum – prvou zbierkou duchovných piesní, ktorá sa dočkala viac ako 90 vydaní a slúžila slovenskej evanjelickej cirkvi ako spevník takmer 400 rokov. Jeho menom je pomenované aj evanjelické vydavateľstvo Tranoscius.
Margita Figuli
Margita Figuli bola slovenská spisovateľka a prekladateľka. Narodila sa 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne. Študovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici a neskôr popri zamestnaní aj hru na klavíri na konzervatóriu. Písala novely a romány, ktoré publikovala najprv v časopisoch Slovenské pohľady, Živena a iné. Medzi jej najznámejšie diela patria romány Babylon, Zuzana, Rebeka či novela Tri gaštanové kone. V roku 1964 jej bol udelený titul Zaslúžilá umelkyňa a o 10 rokov neskôr titul Národná umelkyňa. Zomrela 27. marca 1995 v Bratislave vo veku 85 rokov.
Mária Rázusová-Martáková
Mária Rázusová-Martáková – sestra Martina Rázusa – bola slovenská spisovateľka, dramatička a prekladateľka. Narodila sa 28. júna 1905 vo Vrbici. Študovala v Liptovskom Mikuláši a Prešove. Pracovala ako učiteľka v Dolnom Srní, Bratislave a Martine. V roku 1939 zo zdravotných dôvodov zanechala učiteľské povolanie a venovala sa len literárnej činnosti. Redigovala časopis Dobré slovo a Slniečko. Písala poéziu aj prózu a to pre deti i dospelých. Prekladala z francúzštiny a ruštiny. V roku 1964 jej bol udelený titul Zaslúžilá umelkyňa. Zomrela 5. augusta v tom istom roku v Bratislave vo veku 59 rokov.
Samo Chalupka
Samo Chalupka – mladší brat Jána Chalupku – bol evanjelický kňaz a slovenský romantický básnik. Narodil sa 27. februára 1812 v Hornej Lehote. Študoval v Kežmarku, Rožňave, Bratislave a Viedni. Počas štúdia na bratislavskom lýceu spoluzakladal Spoločnosť českoslovanskú, bol členom spolku Tatrín a spolutvorca Memoranda národa slovenského. Po skončení štúdia pôsobil ako farár v Gemerských Tepliciach a potom v Hornej Lehote. Písal vlastenecké i lyrické básne aj historickú epiku. Jeho najznámejšie básne sú Likavský väzeň, Kráľohoľská, Turčín Poničan či Mor ho. Zomrel 19. mája 1883 v Hornej Lehote vo veku 71 rokov.
Andrej Sládkovič
Andrej Braxatoris Sládkovič bol evanjelický kňaz, básnik, literárny kritik a publicista. Narodil sa 30. marca 1820 v Krupine. Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, potom v Bratislave a napokon teológiu v Halle. Pôsobil najprv ako pomocný učiteľ v Ladzanoch a potom ako farár v Hrochoti a Radvani nad Hronom. Bol zakladajúcim členom Matice Slovenskej a zúčastnil sa aj na memorandovom zhromaždení, kde bol zapisovateľom. Písal ľúbostnú i národnostnú poéziu, prekladal z ruštiny, francúzštiny i nemčiny a písal aj publicistické články. Za vrcholy jeho diela sú považované básne Marína a Detvan. Zomrel 20. apríla 1872 vo veku 52 rokov v Radvani nad Hronom.
Elena Maróthy-Šoltésová
Elena Maróthy-Šoltésová bola slovenská spisovateľka, redaktorka a publicistka. Narodila sa v rodine evanjelického farára a spisovateľa Daniela Maróthyho 6. januára 1855 v Krupine. Vzdelanie získala v Ľuboreči, Lučenci a Poprade. Po sobáši sa presťahovala do Martina, kde sa venovala kultúrnej, spoločenskej a literárnej činnosti. Bola predsedníčkou výboru Živeny. Pod jej vedením Živena založila niekoľko škôl pre dievčatá. Založila aj výrobné družstvo Lipa pre vyšívačky a podporovala tak ich tvorbu. Stala sa vedúcou osobnosťou Slovenského ženského hnutia a aj jej literárna činnosť je určená najmä ženám a odráža život a útrapy žien. Okrem mnohých poviedok a noviel medzi jej známe diela patrí dvojdielny román Proti prúdu. Zomrela 11. februára 1939 vo veku 84 rokov V Martine.
Ivan Krasko
Ivan Krasko bol slovenský básnik, prozaik a prekladateľ. Narodil sa 12. júla 1876 v Lukovištiach. Bol chemickým inžinierom a najprv pracoval v chemickej továrni v Slanom, potom v administratívnych službách ako tajomník ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. Bol poslancom i senátorom. Pritom bol literárne činný. Vo svojich básňach sa venuje najmä sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovaniu a zotročovaniu slovenského národa. Jeho básne sú poznačené smútkom, sklamaním a skepsou. Stal sa vedúcou osobnosťou básnickej moderny na Slovensku. Jeho najznámejšími dielami sú Pieseň nášho ľudu či Nox et solitudo. Zomrel 3. marca 1958 vo veku 81 rokov v Bratislave.
Ján Smrek
Ján Smrek – slovenský básnik, prozaik, publicista a vydavateľ sa narodil 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom. Študoval v modranskom učiteľskom ústave a potom na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Štúdium však nedokončil, pretože ho zaujala práca novinára. Pôsobil ako redaktor Slovenského denníka a potom Národných novín. Založil literárny časopis Elán. Ako básnik sa radí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej poézie 20. storočia. V jeho básňach vyjadruje najmä lásku k človeku a životný optimizmus. Pre kritiku komunistického režimu upadol na istý čas do nemilosti. Zomrel 8. decembra 1982 vo veku 83 rokov V Bratislave.
Janko Kráľ
Janko Kráľ bol slovenský básnik a národný buditeľ. Narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši. Po štúdiách v Levoči a Kežmarku prišiel študovať na evanjelické lýceum do Bratislavy, kde sa ocitol v centre mladých štúrovcov. Istý čas dokonca býval u Ľ. Štúra a bol jedným zo študentov, ktorí odišli z bratislavského lýcea na znak protestu proti odvolaniu Ľ. Štúra z funkcie profesora. Patril k najuznávanejším štúrovským básnikom. Putoval po Slovensku i Dolnej zemi. V marci 1848 sa aktívne zapojil do revolúcie a burcoval ľud do povstania proti feudálom. Za túto aktivitu bol po potlačení revolúcie zatknutý a väznený v Šahách. Písal piesne, balady, ale aj básne a cyklické skladby. Jednou z najznámejších jeho básní je Duma dvoch bratov. Zomrel 23. mája 1876 vo veku 54 rokov v Zlatých Moravciach.
Kristína Royová
Kristína Royová bola slovenská náboženská spisovateľka a redaktorka. Narodila sa v rodine evanjelického farára 18. augusta 1860 v Starej Turej. Vzdelávala sa súkromne. V Starej Turej založila útulok pre výchovu detí, malú nemocnicu, sirotinec a starobinec Domov bielych hláv. Popri tom bola aj literárne činná. Písala romantické poviedky s ľúbostnou i národnou tematikou, neskôr aj romány, novely a poviedky. Stala sa najprekladanejšou slovenskou autorkou – jej diela boli preložené do 36 jazykov. Osobitou kapitolou je tvorba duchovných piesní. Zomrela 27. decembra 1936 vo veku 76 rokov v Starej Turej.
Ľudmila Podjavorinská
Ľudmila Podjavorinská bola slovenská spisovateľka. Narodila sa 26. apríla 1872 v Bzinciach pod Javorinou. Pochádzala z učiteľskej rodiny a hoci krátko pracovala ako úradníčka Červeného kríža, väčšinou pomáhala otcovi v škole a žila iba z príjmov z literárnej činnosti. Svoje prvé diela publikovala v Národných novinách a v Slovenských pohľadoch. Okrem básní a prózy z vidieckeho a malomestského prostredia písala aj pre deti a do slovenskej literatúry sa zapísala ako zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre mladších. Kým z jej próz pre dospelých patrí medzi známe jej dielo Dozvuky, z tvorby pre deti je to iste Čin-čin, Zajko Bojko či Sadaj, slnko, sadaj. Zomrela 2. marca 1951 vo veku 78 rokov v Novom Meste nad Váhom.
Martin Kukučín
Martin Kukučín – rodným menom Matej Bencúr – slovenský prozaik, dramatik a publicista sa narodil 17. mája 1860 v Jasenovej. Po štúdiách na gymnáziu v Revúcej, Martine, Banskej Bystrici, Kežmarku a Šoproni absolvoval štúdium na Lekárskej fakulte v Prahe. Po neúspešnom pokuse zamestnať sa na Slovensku dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač. Neskôr odišiel do Čile, kde pôsobil tiež ako lekár. Jeho menom je pomenovaná poliklinika v Punta Arenas, kde žil. Písal prevažne poviedky z dedinského života, kde ilustroval spôsob života i myslenia jednoduchých ľudí. Svojim dielom Dom v stráni založil nový žáner – dedinský román. Známymi sú jeho poviedky Na hradskej ceste, Rysavá jalovica, Dies irae, Keď báčik z Chochoľova umrie a mnohé iné. Zomrel 21. mája 1928 vo veku 68 rokov v chorvátskom Pakraci.
Martin Rázus
Martin Rázus – brat Márie Rázusovej Martákovej – bol evanjelický kňaz, básnik, prozaik, dramatik, esejista, publicista, mysliteľ a politik. Narodil sa 18. októbra 1888 v Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval evanjelickú teológiu v Bratislave a Edinburghu a pôsobil ako farár v Pribyline, Moravskom Lieskovom a v Brezne. V Edinburghu študoval skôr sociológiu ako teológiu. Študoval na tzv. New College, ktorá vtedy ešte nebola súčasťou tamojšej Univerzity s teologickou fakultou. Bol predsedom SNS a ako politik presadzoval autonómiu Slovenska. Ako básnik písal diela s rôznou tematikou od krás prírody cez starosti človeka až po národnooslobodzovací boj. Jeho najznámejšími dielami sú autobiografické romány Maroško a Maroško študuje, v ktorých na základe vlastných spomienok opísal útrapy utláčaného slovenského ľudu. Zomrel 8. augusta 1937 vo veku 48 rokov v Brezne.
Maša Haľamová
Maša Haľamová bola slovenská poetka. Narodila sa 28. augusta 1908 v Blatnici. Po štúdiách v Martine a Bratislave pracovala ako úradníčka vo Vysokých Tatrách. Po manželovej smrti bola redaktorkou vydavateľstva Osveta v Martine a napokon redaktorkou vo vydavateľstve Mladé Letá v Bratislave. Písala najmä jemnú ženskú poéziu, z jej pera však pochádza aj niekoľko próz pre deti i preklady z lužickosrbskej, českej a ruskej literatúry. Publikovala v mnohých časopisoch napr. Slovenské pohľady, Živena, Elán či Nový rod. Zomrela 17. júla 1995 v Bratislave vo veku 86 rokov.
Milan Rúfus
Milan Rúfus bol slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista. Narodil sa 10. decembra 1928 v Závažnej Porube. Po maturite v Liptovskom Mikuláši študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde potom aj pôsobil ako pedagóg. Prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry. Sám písal básne. Patrí k najvýraznejším básnickým zjavom. Predstavil sa ako básnik s autonómnym pohľadom na životné a morálne hodnoty ľudského konania, na lásku, pravdu,
krásu, utrpenie a tragiku človeka i sveta druhej polovice
20. storočia. Už jeho prvá zbierka Až dozrieme znamenala posun dobového chápania poézie. Okrem tvorby pre dospelých sa venoval aj tvorbe pre deti. Získal mnoho významných ocenení a bol navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru. Zomrel 11. januára 2009 vo veku 80 rokov v Bratislave.
Pavol Dobšinský
Pavol Dobšinský – evanjelický kňaz, spisovateľ a folklorista sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach. Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave, Miškovci a na evanjelickom lýceu v Levoči pracoval najprv ako pomocný redaktor v Slovenských pohľadoch, potom bol profesorom slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici a napokon pôsobil ako kňaz v Drienčanoch. Písal alegorické básne, prekladal z cudzích jazykov, no najmä zbieral a zapisoval ľudové piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery. Je známy svojimi zbierkami slovenských národných povestí. Zomrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch vo veku 57 rokov.
Pavol Országh Hviezdoslav
Pavol Országh Hviezdoslav bol slovenský básnik, spisovateľ, dramatik a prekladateľ. Narodil sa 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. Študoval v Miškovci, Kežmarku, Prešove a Budapešti, kde zložil aj advokátske skúšky. Popri práci právnika a sudcu bol aj literárne činný. Podporoval spolužitie Čechov a Slovákov a po vzniku ČSR viedol Maticu slovenskú. Písal najmä reflexívnu a prírodnú lyriku, ako aj biblickú a historickú epiku. Známe sú jeho Sonety, Letorosty, Prechádzky Jarom, Prechádzky letom, Krvavé sonety či epické diela Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, ako aj dráma Herodes a Herodias. Zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne vo veku 72 rokov.
Matej Hrebenda
Matej Hrebenda bol nevidiaci kolportér, ktorý sa v časoch národného obrodenia významne zaslúžil o šírenie literatúry po celom území dnešného Slovenska. Popri predaji kníh sám písal poéziu, piesne, vinše či listy. V 15-tich rokoch prišiel o zrak a tak vždy prosil ľudí, aby mu čítali z kníh. Neraz prešiel aj štyri dediny, kým našiel jedného ochotného. Neskôr mal pri sebe pomocníka, ktorý ho sprevádzal na cestách a zapisoval jeho myšlienky a básne. Narodil sa 10. marca 1796 v Rimavskej Píle a zomrel 16. marca 1880 v Hačave vo veku 84 rokov. Dnes je po ňom pomenovaná tlačiareň a knižnica kníh a časopisov pre nevidiacich v Levoči.
Michal Miloslav Hodža
Michal Miloslav Hodža bol slovenský národný buditeľ, evanjelický kňaz, básnik a jazykovedec. Narodil sa 22. septembra 1811 v Rakši. Študoval v rakši, Mošovciach, Banskej Bystrici, Rožňave a napokon študoval teológiu v Prešove, Bratislave a Viedni. Pôsobil ako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol predstaviteľom slovenského národného života, spolu so Štúrom a Hurbanom sa podieľal na príprave slovenského jazyka a vydávaní Slovenských novín. Bol prvým predsedom kultúrneho spolku Tatrín. Zomrel 22. marca 1870 v Českom Tešíne vo veku 58 rokov.
Janko Matúška
Janko Matúška – slovenský romantický básnik, spisovateľ a dramatik – autor textu slovenskej hymny sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne. Študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Pracoval ako vychovávateľ v Oravskom Podzámku, odkiaľ v roku 1948 organizoval aj slovenské národnooslobodzovacie hnutie. Neskôr odišiel do štátnej správy a od roku 1870 bol správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne. Už počas štúdia na evanjelickom lýceu písal prvé básne a veršované povesti. Jeho tvorba nebola rozsahom veľká, no umožnila naplniť ciele, ktoré si vytýčila generácia Štúrovcov. Písal najmä vlastenecké a príležitostné básne. Jeho najznámejším textom je báseň Nad Tatrou sa blýska, ktorú zložil v roku 1844 pri príležitosti odchodu 22 študentov z bratislavského lýcea do Levoče ako vyjadrenie protestu proti odvolaniu Ľ. Štúra z funkcie profesora. Zomrel 11. januára 1877 vo veku 56 rokov
V Dolnom Kubíne.
Ľudovít Štúr
Ľudovít Štúr bol slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg. Narodil sa 28. októbra 1815 v Uhrovci. Pôsobil na Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde bol profesorom na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej. Jeho odvolanie z tejto pozície vyvolalo nesúhlas študentov, pričom 22 z nich na protest z lýcea odišli. Ľ. Štúr spolu s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom kodifikoval spisovnú slovenčinu. Začal vydávať Slovenskje národňje novini a záujmy Slovákov hájil aj na pôde Uhorského snemu. Zomrel 12. januára 1856 vo veku 40 rokov v Modre.
Terézia Vansová
Terézia Vansová bola slovenská prozaička, prekladateľka a etnografka. Narodila sa 18. apríla 1857 vo Zvolenskej Slatine. Študovala v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote. Vydala sa za evanjelického farára Jána Vansu a žila na miestach jeho pôsobenia – najprv v Lomničke a potom v Rimavskej Píle. Aktívne sa venovala literárnej činnosti, písala básne i prózu najmä pre ženy a stala sa priekopníčkou ženského románu. Jej najznámejším dielom je román Sirota Podhradských. Založila prvý ženský časopis na Slovensku Dennica. Zomrela 10. októbra 1942 v Banskej Bystrici vo veku 85 rokov.
by