Aktuálne vnímame naliehavú potrebu naučiť manželov, ale aj rodiny znova komunikovať a akceptovať sa navzájom. Často nevidíme odvahu partnerov bojovať o toho druhého.
Akoby sme zabudli na sľub: „Budem ťa milovať…“
Milovať toho druhého, aj rokmi, v rôznych situáciách považujeme za jednu z najťažších vecí v manželstve a rodinnom živote vôbec. Postarať sa o rodinu – to urobíme, lebo je to očakávané a potrebné. Ale milovať, to znamená rozhodnúť sa vo svojom srdci, skúšať to s ním znova a znova, aj keď to nikdy nebude úplne ideálne. V tomto máme medzery aj ako kresťanské rodiny, aj ako rodiny, ktoré nemajú s cirkvou nič spoločné.
Cítim, že ako kresťanom, Ježišovým nasledovníkom, nám má ísť o dobro a blaho všetkých manželstiev a všetkých rodín bez rozdielu.
Cirkev má svoje srdce v rodine. Lebo rodina je najmenším zborom a všetko sa začína tu. Je prvou školou kresťanského života a aj ľudskosti.
Určite to nie je iba príprava dvoch snúbencov na sobáš…
Skôr sa jedná o „život po“. Zo skúsenosti vyplýva, že je potrebné povzbudzovať a neustále manželom dávať príklad toho, ako môže vyzerať fungujúce, obojstranne láskyplné manželstvo. Je to aj príklad pre deti. Takéto povzbudenie môžu zažiť aj v cirkvi, ktorá si váži manželstvo a rodinu vidieť v zborovom živote.
Dôležité miesto zohráva aj stretávanie sa manželských párov alebo aj rodín v zboroch, kde môžu vidieť, ako iní budujú to svoje manželstvo a nenápadne sa od nich učiť.
Prvoradou vecou kresťanského manželstva však je, aby obaja, muž aj žena osobne, poznali Pána Ježiša Krista, ktorý im odpustil hriechy, a tak si aj oni majú navzájom odpúšťať. Veriť, že Boh obnovuje vzťahy. A to im umožní spoločne sa stretávať pod Jeho krížom. Veď On ustanovil manželstvo, On je najlepší radca.
by