Pôst 2025 *35 (Anna Činčuráková)

 Všetko alebo nič
“Tu Mária vzala funt pravej, veľmi drahej nardovej masti, pomazala Ježišovi nohy a poutierala Mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou masti. Tu sa jeden z Jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý Ho mal zradiť, opýtal: Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným? Ale to nepovedal preto, že by mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a keďže bola pokladnička u neho, brával z toho, čo do nej vkladali. Ježiš mu však riekol: Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu!8Veď chudobných vždy máte medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.” Ján 12, 3-8
Nardová masť, ktorou Mária natrela Pánovi Ježišovi nohy, spôsobila veľa rozruchu medzi prísediacimi. Prečo? Nard bol drahý olej, ktorý mal prenikavú vôňu a používal sa pri troch dôležitých udalostiach: Slávnostné pomazanie kráľa, intímny svadobný rituál a pohreb. Teda nardová masť bola používaná aj ako súčasť svadobného rituálu. Mladé dievčatá ju kedysi zbierali do nádob ako istú formu vena, nakoľko bola veľmi vzácna. Potom, pred svadobnou nocou ňou natierali ženícha.
Predstav si, aké to muselo byť šokujúce a pohoršujúce! Keď Mária rozbila úzke hrdlo alabastrovej fľaštičky, znamenalo to, že všetko to vzácne, čo si šetrila pre svojho ženícha, dáva Ježišovi. Fľaštička sa už nedala druhý krát použiť. Keď z nej chcela vyliať čo aj len kvapku nardu, musela rozbiť jej úzke hrdlo, takže naozaj, Ježišovi v tej chvíli dáva úplne všetko. Potom si Mária rozpustila svoje dlhé vlasy, aby nimi poutierala Jeho nohy. Urobila to, aj keď vážené ženy si nikdy nerozpúšťali svoje vlasy v spoločnosti. Takto ich mohol vidieť iba manžel. Preto to bolo také iritujúce pre ľudí, ktorí tam sedeli! Bola to veľmi intímna chvíľa vyznania, ktorú Mária robí verejne. A tým hovorí Ježišovi: “Pane, dávam Ti všetko, čo mám. Dávam Ti to najcennejšie čo mám, dávam Ti samú seba. Celé svoje srdce. Patrím iba tebe. Pane, nie je nik, s kým by som chcela byť viac ako s Tebou. Nie je nik pre mňa vzacnejší, s kým by som mohla žiť. Nie je nik viac ako Ty.”
Možno máš aj ty niečo vzácne, čo si uchovávaš ukryté pre špeciálnu príležitosť. Možno dlhé roky starostlivo opatruješ nejaký svoj sen, predstavu krásnej budúcnosti. Možno si uchovávaš malé bodíky pre bábätko v škatuli pod posteľou, lebo s nimi sa viaže tvoj sen… Alebo rozpísanú knihu v šuflíku, fotku človeka, s ktorým veríš, že raz stráviš budúcnosť, cestovný pas,…. Veno túžob a plánov, ktoré sú ukryté hlboko v tvojom srdci a čakajú na špeciálnu príležitosť. Milovaný, Ježiš je tvoja špeciálna príležitosť! Ver mi, nič lepšie ťa v živote nestretne! Nemôžeš urobiť nič lepšie, ako vložiť do jeho rúk to, čo si tak starostlivo opatruješ.
Viem, najradšej by si iba tak troška odliala z toho drahocenného… (keby sa dalo zvyšok naspäť uzatvoriť do fľaštičky a nechať si pre inú vzácnu príležitosti.) Viem, bojíš sa dávať všetko. Bojíme sa riskovať. Mladí ľudia už nechcú uzatvárať manželstvá a nechávajú si zadné dvierka, lebo videli rozpadnuté vzťahy svojich rodičov. Iba tak trošku odlievame zo svojho času, energie a lásky pre toho druhého. A podobne je to aj vo vzťahu s Bohom, nevkladáme sa doň priveľmi.
Mária dáva všetko. V tej chvíli ako rozbila alabastrovu nádobku, sa vzdala nároku na svoje plány do budúcnosti. Celá sa odovzdala Ježišovi. Skutočne, priatelia, v živote s Kristom buď dávaš všetko, alebo nič. Pozývam ťa dať Ježišovi to najvzácnejšie čo máš. Možno je niečo, čo si zberáš “do nádobky svojho srdca” ako nejakú drahocennosť, na ktorej ti obzvlášť záleží. Dnes ťa pozývam odovzdať sa s tým všetkým čo v sebe nosíš Ježišovi.
On sám dal všetko tebe!
“…pretože si bol drahý v mojich očiach, vzácny si bol a miloval som ťa. Aj ľudí dám za teba i národy za tvoj život.” Izaiáš 43, 4
„Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?“ Rímskym 8, 32