Domáca pobožnosť na 1. slávnosť veľkonočnú (20. apríl 2025)

Nastal nám čas preradostný, kresťania, plesajme, nadišiel čas veľkonočný, radostne spievajme: Vyšiel z hrobu náš Spasiteľ, zvíťazil náš Vykupiteľ, chválu Mu vzdávajme.

„Po sobote, na úsvite v prvý deň po sobote, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel Pánov zostúpil z neba, prišiel, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk, jeho rúcho biele ako sneh. A strachom pred ním chveli sa strážcovia a zostali ako mŕtvi. Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal, ako povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal. A choďte rýchlo; povedzte Jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych, a hľa, predchádza vás do Galiley, tam Ho uvidíte. Ajhľa, povedal som vám. A odišli rýchlo od hrobu, so strachom i s veľkou radosťou bežali to zvestovať Jeho učeníkom.“

Nastalo radostné ráno. Po dlhých týždňoch pôstu a biblických predpovediach i rozprávaniach o smrti Pána Ježiša Krista, znie dnes radostné: „Vstal, niet Ho tu!“

V Písme svätom sme už zvyknutí na to, že sú jednotlivé udalosti zo života Pána Ježiša Krista opísané na viacerých miestach a vždy trochu inak, no azda nikde nie sú odlišnosti také veľké ako pri správach o Jeho vzkriesení. Každý evanjelista opisuje deň po sobote, ktorú Kristus preležal v hrobe, inak. No kým ostatní evanjelisti rozprávajú príbehy žien a učeníkov, ktorí našli odvalený kameň a prázdny hrob, Matúš ako jediný zmieňuje aj to, ako sa kameň dostal od otvoru hrobu a ako jediný spomína aj stráž pri hrobe, ktorú postavili Židia v strachu, aby Ježišovo telo nebolo ukradnuté.

Podľa Matúša z neba zostúpil anjel Pánov, ktorého zjav bol ako blesk a jeho rúcho ako sneh. To je poukaz na Božiu slávu a Božiu svätosť, ktorá tu v osobe anjela preniká do sveta. Anjel je tu navyše nositeľom veľkej Božej moci, pretože odvaľuje kameň, ktorý znamená pečať smrti. V samotnom okamihu odvalenia kameňa predsa nevidíme iba premiestnenie ťažkej skaly z jedného miesta na druhé ale vidíme v ňom otvorenie hrobu ako brány medzi životom a smrťou. Odvalením kameňa sa otvára brána, ktorou ako prvý má prejsť Boží Syn. On bol vložený do tohto hrobu a On z neho má aj vyjsť.

Je zaujímavé, že hoci Matúš opisuje moment odvalenia kameňa, neopisuje vyjdenie vzkrieseného Ježiša z hrobu. Naopak, hrob je už prázdny. Kedy a ako Ježiš vyšiel? Na túto otázku žiadny evanjelista neodpovedá. Faktom však ostáva, že anjel sám oznamuje ženám, že Ježiš už vyšiel a v hrobe Ho niet.

Za povšimnutie stojí aj skutočnosť, že anjel po odvalení kameňa na ňom sedí. Aj to je symbol, v ktorom môžeme vidieť pokorenie smrti. To, čo predtým oddeľovalo svet živých a mŕtvych, čo predtým predstavovalo neprekonateľnú bariéru a problém, ktorým žiadny človek nedokázal pohnúť, teraz končí pod nedôstojnou časťou tela a stáva sa sedadlom.

Na všetkých doľahol strach. Stráže zostali ako mŕtve. No anjel hovorí ženám, aby sa nebáli, pretože ony hľadajú Ježiša, toho ukrižovaného. Z ich strachu ich teda nevyníma to, že sú ženy, že Ježiša ľudsky poznali alebo že majú u anjela nejakú výnimku. Z ich strachu ich vyníma viera v Ježiša Krista, ktorého prijali, ako Mesiáša, uverili v Neho a teraz Ho hľadali. To nám hovorí, že ten, kto vo svojom živote hľadá Ježiša Krista, nemusí sa báť vecí, ktoré prirodzene doliehajú na ľudí a svet.

Anjel posiela ženy k Ježišovým učeníkom. Čítame, že tie bežia so strachom i radosťou. Strach teda ešte sám o sebe nemizne. Ostáva totiž priveľa otázok, ktoré myseľ znepokojujú. „Čo sa to vlastne stalo? Kde je teda Pán? Kde je Jeho telo? Čo bude teraz?“ a k tomu Boží majestát, poodhalený v zjave anjela, ktorý spolu so zemetrasením, čo nastalo, vzbudzoval v ženách strach. Do toho všetkého sa však už mieša radosť z prísľubu života, ktorý začína Ježišovým vzkriesením. To je spočiatku veľmi hmlisté, ťažko rozumom uchopiteľné, no predsa už reálne a prítomné. Aj keď si ho ženy ešte nevedia rozumom predstaviť, srdcom vnímajú jeho realitu a to v nich vyvoláva nadšenie, o ktoré sa chcú podeliť.

Ani my sa dnes od týchto žien veľmi nelíšime. Náš život je tiež plný vecí, ktoré nás znepokojujú. Obávame sa svetovej vojny, energetickej krízy, politickej nestabilnosti našej krajiny, chudoby, chorôb, straty blízkeho či vlastnej smrti a na pozadí tohto všetkého tušíme niečo pozitívne, čo nám dnes Písmo oznamuje, aj keď si to nevieme ešte racionálne predstaviť. Veď ako si predstaviť nebo? Ako si predstaviť vzkrieseného Krista a ako si predstaviť vlastné vzkriesenie? Presne toto všetko nás vovádza do rozpoloženia, v ktorom sa nachádzali aj ženy z evanjelia.

Nad všetkým však stojí dôvera. Ak otec povie dieťaťu, že ho vezme na výlet, tiež často nepozná detaily, no teší sa. Nesnažme sa teda ani my rozumom uchopiť to, čo sa rozumom uchopiť nedá a prijímajme dnešnú zvesť evanjelia vierou. Otvorme jej svoje srdce a nechajme zavládnuť radosť, ktorá chce kontrovať nášmu rozumu nie racionálnymi argumentami ale Božou mocou a majestátom, ktorý zastrešuje všetko to, čo si nedokážeme vysvetliť. Veď u Boha nič nie je nemožné a tak aj ten, kto hľadá ukrižovaného Ježiša, sa nemusí báť ale môže mať radosť z večného života. Amen.

Nebeský Bože, ďakujeme Ti, že si svetu zjavil svoju moc vo vzkriesení svojho Syna. Udialo sa čosi, čo nedokážeme poňať svojim rozumom, ale môžeme prijať vierou. Prosíme preto o dar Svätého Ducha, ktorý má moc udalosti Pánovho vzkriesenia nám priblížiť a radovať sa z nich. Kiež tak dnes plesáme nad víťazstvom Tvojej pravice a oslavujeme Ťa ako svojho jediného Pána a Boha. Amen.

Víťaz nad smrťou slávne z hrobu vstal, večnú Božiu slávu mocne zvestoval. Žije Kristus, Pán náš, s Ním budeme žiť, s Ním je hodno trpieť, s Ním aj zvíťaziť! Víťaz nad smrťou slávne z hrobu vstal, večnú Božiu slávu mocne dokázal!