Pieseň ES 72
Ježiš, meno najmilšie zo všetkých čo nám Pán Boh dal, spasiteľné, najkrajšie, anjel Ho tak pomenoval; menu tomu na svete darmo rovné hľadáte.
Čítanie Božieho slova z Kol 1, 15 – 19
„On je obrazom neviditeľného Boha, prvorodený pred všetkým stvorením, lebo v Ňom bolo stvorené všetko, čo je na nebesiach aj na zemi, viditeľné aj neviditeľné: tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnárstva, všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho. On je pred všetkým, a všetko spolu má v Ňom svoje bytie. On je hlavou tela, cirkvi, On počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby Jeho bolo prvenstvo vo všetkom. Lebo Boh za dobré uznal, aby v Ňom prebývala všetka plnosť.“
Milí bratia a sestry!
Pred nedávnom sme vo vianočných sviatkoch vítali a oslavovali Slovo, ktoré sa stalo telom. Zneli nám slová evanjelistu Jána, ktorý svedčil, že „toto Slovo prebývalo medzi nami a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca“ (J 1, 14). Ján svedčil tiež: „Z Jeho plnosti sme zaiste všetci prijali, a to milosť nad milosť“ (J 1, 16). Dnes, v pamiatku pokrstenia Pána Ježiša nám to isté pripomína apoštol Pavel.
Pokrstenie Ježiša
Nie je náhoda, že Pavlove slová čítame práve dnes, keď si pripomíname udalosť, ktorá veľmi zásadným spôsobom ovplyvnila pôsobenie Pána Ježiša Krista. Len si predstavme tú scénu, keď Ježiš prichádza k Jánovi Krstiteľovi a žiada si krst v rieke Jordán. Ján Mu po kratšom zdráhaní sa vyhovie a Pán Ježiš vstupuje do rieky. Tu sa otvára nebo, zostupuje holubica a znie hlas: „Toto je môj milovaný Syn.“
Rituál
Prítomní očití svedkovia by mohli povedať: „Zázrak!“ Ale tu nešlo o zázrak. Išlo o jasné priznanie sa Pána Boha k Ježišovi z Nazareta. Išlo o oficiálny akt. Hoci my dnes tvrdíme, že sme moderní ľudia a na oficiality si nepotrpíme, predsa len potrebujeme určité rituály a akty, ktoré majú charakter akejsi verejnej deklarácie niečoho. Veď načo sú promócie? Nemôžu si študenti diplom vyzdvihnúť po štátnej skúške v kancelárii dekana fakulty? A načo sú sobáše? Nemohli by azda snúbenci zájsť na mestský úrad a tam v niektorej kancelárii požiadať o sobášny list, ktorý by im úradník hneď vystavil? Áno, dalo by sa to aj tak. Ale niektoré životné udalosti si vyžadujú nejaký akt – rituál – obrad, ktorým bude za prítomnosti verejnosti potvrdené vzdelanie študentov, manželstvo snúbencov a podobne.
Poverenie
Aj pokrstenie Pána Ježiša sa stalo takýmto aktom. Nebeský Otec sa pri ňom nahlas priznal k svojmu Synovi a pred očami mnohých Ho označil za toho, ktorého majú poslúchať a nasledovať. Holubicou je na Neho zoslaný Boží Duch, hlasom je spečatené Jeho Synovstvo. Tak to všetci videli, počuli a môžu o tom svedčiť ostatným.
Výber
„Prečo si Hospodin vybral práve Ježiša z Nazareta?“ pýtali by sa možno mnohí. „Je tento tesársky syn niečím zvláštny?“ vŕtalo by im v hlave. My dnes už vieme, že tu pred nami nestojí iba tesársky syn z Nazareta. Jeho obraz vykresľuje apoštol Pavel práve v dnešných slovách, keď možno nechtiac a možno zámerne potvrdzuje to, čo o Ježišovi napísal už evanjelista Ján: totiž, že Ježiš je ten, ktorý bol už od počiatku, je tu a bude na veky. On je ten, ktorý stál pri zrode zeme i neba a je viditeľným obrazom neviditeľného Boha. To nám pripomína Jánove slová: „Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený [Syn] Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten (Ho) známym učinil.“ Pavel však hovorí ešte viac. On označuje Ježiša za toho, skrze ktorého a pre ktorého bolo všetko stvorené. On tak nielen že bol pri tom, keď všetko vznikalo, ale bol priamo podnetom, motiváciou i prostriedkom všetkého stvorenia. Pavel tak zdôrazňuje, že Ježiš Kristus je vždy, všade a vo všetkom. On preniká všetkým a každým, Ním je naplnené všetko i každý, On je počiatkom i koncom sveta i každého človeka, On je nad všetkým a má všetko v rukách. Ani slovami nemožno opísať tú všadeprítomnosť Ježiša Krista, akú nám Pavel dnes len niekoľkými slovami naznačuje.
Plnosť
Pán Ježiš je od počiatku až na veky a ako ten, ktorý pochádza z Boha, je nositeľom života i všetkých hodnôt v úplnej miere. Tak ako Ján na začiatku svojho evanjelia píše, že z Ježišovej plnosti sme všetci prijali milosť, pripomína dnes Pavel, že Boh uznal za dobré, aby v Ňom prebývala všetka plnosť. A to nie je nič iné ako poukaz na maximálnu mieru milosti, ktorú Ježiš svetu prináša.
Kým v advente sme počúvali zasľúbenia o príchode Spasiteľa a počas Vianoc vítali narodené dieťa, o ktorom nik nevedel, čo vlastne prinesie, kým bude a čo vykoná, dnes tu pred nami v rieke Jordán stojí muž z Nazareta, v ktorom prebýva plnosť všetkého, ktorý sa tak stáva dokonalým a o ktorom sám Boh hovorí: „Toto je môj milovaný Syn.“ My máme pred sebou ďalšie nedele i obdobia cirkevného roka. Dnes však hľadíme na Ježiša, ktorého nám Pavel svojimi slovami predstavuje ako toho, ktorý bol od počiatku, preniká všetkým a je obrazom Boha. Tento Ježiš nás pozýva, aby sme na cestu ďalšími dňami a nedeľami vykročili s Ním. On, Ježiš, ten nositeľ plnosti bude naším sprievodcom. Vykročme teda s Ním a vo všetkom Mu dôverujme, pretože nieto na tomto svete miesta, kam by On nemal prístup či sily, nad ktorou by nemal moci. Tak sa stáva našim najlepším spoločníkom nie len pre tento rok ale pre celý náš život. Amen.
Modlitba
Pane a Spasiteľu náš, Pane Ježiši Kriste, dnes sme svedkami toho, ako na Teba zostúpil Duch Boží a ako hlas z neba všetkým oznámil, kým naozaj si – Božím Synom, tým zasľúbeným Mesiášom – Kristom. Radujeme sa, že sme Ťa stretli a spoznali, že v Tebe máme aj my záchrancu od hriechu a smrti. Ďakujeme Ti, že smieme s Tebou kráčať časným životom a prosíme Ťa, po tejto časnosti voveď nás do svojej slávy a daj nám tam s Tebou prebývať večne. Amen.
Pieseň ES 73
Ježiš, to Dieťa nám dané, pre celý svet narodené, hľa, nový rok prináša zas, všetkým ľuďom milosti čas.
by