Preklady Biblie

Lutherov preklad Novej zmluvy a Biblie // Zrod Kralickej Biblie

Prednáška brata generálneho biskupa ECAV Ivana Eľka, na konferencii: Biblia na ceste k nám.

VIDEO: https://youtu.be/gAXDb8JVX90

V apríli 1521, po sneme vo Wormsi, bol Luther daný do ríšskej kliatby. Na ceste zo snemu ho knieža Fridrich Múdry nechá z bezpečnostných dôvodov “uniesť” na hrad Wartburg. Tam prebýva desať mesiacov. Začína prekladať Novú zmluvu z gréčtiny do nemčiny.

Nemecké prostredie už 500 rokov predtým poznalo preklady Biblie do nemeckých dialektov. Je ich známych vyše 70. Boli to preklady z latinčiny. Vytvorili istú nemeckú jazykovú tradíciu v biblistike, v liturgii i v ľudovej náboženskej reči.

Lutherov preklad sa mohol oprieť o znalosť tejto domáckej tradície. Prednosť Lutherovho prekladu ale spočívala v tom, že:

1. V rámci renesančnej tradície prekladá hebrejské znenie Starej zmluvy a grécke znenie Novej zmluvy.
2. V jeho dobe začína kvitnúť biblická lingvistika a exegetika. Luther tieto trendy sleduje a ťaží z nich.
3. Na univerzite má prvotriedneho znalca gréčtiny Filipa Melanchthona a hebraistu Čecha Matúša Aurogallom. V kritickej diskusii s nimi vzniká finálny text.
4. Luther je jazykovo – prekladateľsky a tiež básnicky talentovaný, je filológ – odborník, je estét jazyka a zároveň zorientovaný v nemeckých nárečiach, v reči ulice a v reči cirkvi.
5. Luther je vášnivý teológ, ktorý má záujem poctivo vybalansovať dilemu medzi doslovným znením prekladu a snahou o umožnenie pochopenia zmyslu pôvodného textu čitateľovi.

Luther prekladá Novú zmluvu na Wartburgu od decembra 1521 do februára 1522. Tri mesiace intenzívnej práce, fenomenálny výkon, ktorému rýchlosť neubrala na kvalite. V septembri 1522 je na trhu tritisíc výtlačkov, ktoré sa rozobrali. V decembri bola dotlač.

Starú zmluvu prekladá po častiach: v januári 1524 vychádzajú historické knihy Starej zmluvy. V jeseni 1524 vyučujúce knihy, v r. 1526 prorocké knihy.

Celé prekladateľské a vydavateľské dielo trvalo 12 rokov (1522 –  1534). Počas nich vychádzali stále precíznejšie verzie prekladov. Časom sa okolo Luthera vytvoril poradný tím „Collegium Biblicum”, ktorý okrem Melanchthona a Aurogalla tvoria ešte Caspar Crucinger, Justus Jonas a Johannes Bugenhagen. Každý z nich si prináša vlastnú nemeckú rečovú tradíciu, čo je obohatením prekladu.

V septembri 1534 vychádza vo Wittenbergu v náklade tritisíc kusov kompletné vydanie Biblie. Luther na precizovaní znenia prekladu Biblie stále pracuje, najintenzívnejšie v r. 1539 – 41, prakticky až do predvečera svojej smrti, do r. 1545, kedy vyšlo posledné vydanie za jeho života. Je to autoritatívne vydanie, „Lutherov preklad Písma”.

Samotný preklad bol rímskokatolíckou cirkvou daný pod zákon a pálený spolu s inými Lutherovými spismi. Luther svoje prekladateľské pozície bránil pred obvinením, že ako heretik prekladá tendenčne.

Istá „tendenčnosť“ bola na niektorých miestach badateľná: často minulý čas prekladal prítomným časom, aby urobil biblický text mobilizujúcim (napr. ľud, ktorý chodí vo tme, „uvidí veľké svetlo”- preklad: “vidí veľké svetlo”). Alebo zdôrazní reformačný vieroučný akcent (“ospravedlnenie z viery” – preklad: „ospravedlnenie jedine z viery”). Mnohé tieto miesta ale Luther po sebe neskôr opravil. Ako prekladateľ bol ochotný uprednostniť prekladateľskú profesionalitu pred záujmami reformátora. So spolupracovníkmi sa dokázal celé dni trápiť nad korektným prekladom nejakej pasáže, alebo hľadal primerané výrazy pre exotické názvy zvierat, rastlín, drahokamov, kultúrnych faktov, špeciálnych idiomatických vyjadrení a pod.

Napokon, Lutherov preklad Biblie mal epochálny kultúrny význam: stal sa základom pre vznik modernej spisovnej nemčiny.

Husitská revolúcia, Jednota bratská a zrod Kralickej Biblie. 

České obyvateľstvo krajín Koruny českej sa kultúrne a jazykovo vyvíjalo svojbytnejšie ako slovenské obyvateľstvo v mnohonárodnom Uhorsku. Český jazyk veľmi skoro nadobudol kultivovanú podobu. Už z 11. – 12. storočia pochádzajú české glosy v latinských prekladoch Biblie. Prvý český preklad Biblie z latinčiny je z r. 1360.

Koniec 14. a na začiatok 15. storočia je charakteristický vystupovaním niekoľkých osobností – „kazateľov nápravy”: Konrád Waldhauser, Jakoubek ze Stříbra, Matej z Janova, Milíč z Kroměříže, Jan Hus z Husince a Jeroným Pražský. Stoja na počiatku Českej reformácie.

Husovou smrťou (1415) sa česká spoločnosť dala do radikálneho pohybu. Vzniká husitské hnutie. To sa vnútorne diferencovalo. Po vojenskej porážke táborsko-sirotskej strany (Lipany, 1434) mnohí zažili sklamanie z násilia a zabíjania. Hľadali novú duchovnú orientáciu.

Takto odchádza z Prahy na vidiek brat Gregor (Řehoř). V Kunvalde v r. 1457 sa okolo neho zoskupuje komunita, neskôr nazývaná Jednota bratská. Gregor chce dať autentickému kresťanstvu vlastný výraz, hoci v malej komunite. Stojí na pôvodnom odkaze starých veľkých husitských autorít (Hus, Chelčický, Payne, Lupáč).

Tá vo svojej ranej dobe rezignovala na oblasť vzdelávania, literárnej tvorby a publikovania kníh (iba ak bez udania autora). Bola podozrievaná a prenasledovaná, no postupom času sa etablovala. Začala komunikovať s okolím: domácim, ale aj nemeckým (vplyv lutheranizmu), alebo švajčiarskym (vplyv kalvinizmu). Vďaka týmto kontaktom, i vďaka tomu, že si do nej cestu začalo nachádzať i meštianstvo a šľachta, prehodnotila svoju skepsu voči vzdelaniu a tvorbe kníh.

Jej najskvelejšími predstaviteľmi a zároveň biskupmi boli Lukáš Pražský, Jan Augusta, Jan Blahoslav a Ján Ámos Komenský.

Jednota bratská mala vo veľkej vážnosti Bibliu. I ona túžila, aby Božie Slovo mal k dispozícii každý kresťan v čo najvernejšej podobe.

Jednota bratská túžila, aby Božie Slovo mal k dispozícii každý kresťan v čo najvernejšej podobe. Znamenalo to preložiť ju z hebrejčiny a gréčtiny, tlačiť a rozširovať.

V r. 1578 bola jej tajná tlačiareň prevezená z Ivančíc pri Brne do pevnosti na panstve bratského šľachtica Jána zo Žerotína (neskôr jeho syna Karla), do Kralíc nad Oslavou. Už predtým v Ivančiciach v r. 1564 a 1568 vyšiel český preklad Novej zmluvy. Prekladateľom bol bratský biskup Ján Blahoslav.

Biskup Ondrej Štefan povolal do prekladania celej Biblie vykonávaného v kralickej pevnosti skvelých teológov a filológov. Boli to Mikuláš Albrecht z Kaménka, Lukáš Helic, Ján Eneáš, Izaiáš Cibulka, Jiří Strejc, Ján Efraim, Pavla Jessen, Ján Kapito-Hlaváč, Ján Nemčanský, Zachariáš Ariston a Ján Aquinus.

Prvé vydanie (r. 1579 – 1593) dostalo názov „Šestidílka“. Pre množstvo textu pozostávalo zo šiestich kníh. Okrem biblického textu sa tu nachádzali aj prekladové varianty, orientačné nadpisy, kázňové a vieroučné komentáre, odkazy na príbuzné biblické miesta, obsahové sumáre, poznámky s uvedením dôležitých reálií, či – po prvýkrát v Česku – delenie kapitol na verše.

V r. 1596 vyšla Kralická Biblia druhýkrát, v jednozväzkovom vydaní, s menším aparátom čitateľských pomôcok. Vydanie bolo opäť viac jazykovo vybrúsené. Zaslúžili sa oň:  Samuel Sušický, Adam Felin, Mikuláš Albrecht z Kaménka, Jiří Strejc, Ján Albín a Václav Elam.

V r. 1613 bola vykonaná ďalšia revízia textu a Kralická Biblia bola vydaná pre väčšie pohodlie čitateľa vo väčšom a čitateľnejšom formáte. Označuje sa ako „tretie autentické vydanie“, alebo „posledné vydanie“. (18) Ono neskôr slúžilo ako podklad pre ďalšie tlače Kralickej Biblie. Vychádzali však už v zahraničí, pretože po bitke na Bielej hore (1620) boli pevnosť i tlačiareň v Kraliciach zničené. Členovia Jednoty bratskej i ďalší evanjelickí protestanti boli z Čiech vyhnaní.

Kralická Biblia sa šírila a udomácnila medzi slovenskými evanjelikmi v Uhorsku. Prijali sme ju za svoj preklad Písma a používali v domácnostiach i pri službách Božích. „Kraličtine“, teda renesančnej kultúrnej češtine sme dobre rozumeli. Bol to jazyk Biblie a stal sa jazykom kázní, spevníkov, liturgie a katechizmov.

Kralická Biblia zostáva spoľahlivým, jazykovo verným, literárne krásnym, hĺbkou mystickým prekladom Božieho Slova. Komenský odkázal českému národu, aby Kralickú Bibliu prijal ako „vlastný klenot“. Takýmto klenotom pre nás, slovenských evanjelikov, vždy bude.