Domáca pobožnosť na 1. nedeľu adventnú (1. december 2024)

Otvárame, Pane Kriste, v Tvojej cirkvi nový rok, z Tvojej lásky iste, iste, v Tvojom mene prvý krok a Tvoj hlas nám sladko hlása: Kráľ tvoj k tebe uberá sa.

„Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice. Vyničím vozy z Efrajima a kone z Jeruzalema; zničené budú vojnové luky, a bude zvestovať národom pokoj; jeho panovanie bude siahať od mora k moru, od Eufratu až po koniec zeme.“

Milí bratia a sestry!

Opäť je tu advent. Čas krátkych dní a dlhých večerov, čas, ktorý napĺňa dni tmou a srdcia melanchóliou, čas, ktorý priam volá po nádeji a svetle. Tmu, ktorú vnímame očami pritom prekonáme celkom ľahko. Veď stačí zažať svetlo, ktorého zdroje sú všade okolo nás. Ale čo tma v duši?

Niektorí vidia v čiernych farbách budúcnosť ľudstva, niektorí len budúcnosť Slovenska a je veľa takých, ktorí vidia v čiernej farbe svoju vlastnú budúcnosť. Desia sa dní, ktoré majú prísť a zmocňuje sa ich strach a beznádej, pretože nevedia čo robiť a ako so svojim životom naložiť.

9. kapitola knihy proroka Zachariáša začína veľmi nepeknými až hrôzostrašnými vecami. Slovo Hospodinovo je tu namierené proti krajine Chadrách, Chamát, Týrus, Aškalón, Gaza a iným. Všetkým je predpovedaný pád a utrpenie. Zvíjať sa budú v bolestiach a budú sa báť. Až sa nás zmocňuje úzkosť.

Oni však dostanú trest za svoju neveru a pýchu. „Týrus si vystaval opevnenia, nakopil si striebra ako prachu a rýdzeho zlata ako blata na uliciach“ (v.3). Aj iné mestá sa utápali v ošklivostiach a opíjali sa mocou, ktorú si dokazovali vzájomnými konfliktmi. Vieme si vôbec predstaviť život v týchto mestách? Možno bol v mnohom podobný životu dnes a u nás. Veď aj u nás je veľmi veľa takých, ktorí si zakladajú na svojej moci a vplyve, nevedia čo od roztopaše, starajú sa len o svoje kontá, následkom čoho je medzi nami stále viac a viac mravného úpadku a rozmachu nečestnosti a kriminality rôzneho druhu. Ktožvie či by aj proti nám nebolo dnes namierené slovo Hospodinovo a či by aj dnes Hospodin nezmietol najradšej mestá či krajiny, ktoré žijú takto – zahľadené iba do seba.

Potom však prichádzajú slová, ktoré dnes čítame. Sú akoby pravým opakom toho, čo im predchádzalo. Kým v predošlých veršoch bola reč o skaze a treste, teraz je reč o spáse, spravodlivosti a pokoji. To prináša Kráľ, ktorý však neprichádza na čele víťazného vojska ale na osliatku.

Silnou stránkou tohto Kráľa je Jeho pokora. On je pokorný pred Bohom a všetko svoje rozhodovanie i konanie odvodzuje od Božej vôle. Dá sa povedať, že vkladá samého seba do služby Bohu, pretože naplno rešpektuje Božiu vôľu a cez Jeho slová a skutky tak vládne sám Hospodin. Tak je nastolená vláda, ktorá vytlačí vojnové kone i luky a ktorá bude siahať od mora k moru, teda po celom území.

Nám sa obraz Kráľa, prichádzajúceho na osliatku, spája s veľkonočným obrazom Spasiteľa, ktorý vstupuje do mesta Jeruzalem. A je to správne. Práve v Ňom, v Ježišovi z Nazareta sa totiž naplnilo toto proroctvo. Kráľ, prichádzajúci nastoliť vládu pokoja a spravodlivosti je On – Ježiš Kristus, ktorý sa nechystá posadiť na trón, ale ktorý sa uberá na Golgotu, aby tam rovnako pokorne a poslušne zomrel za všetkých ľudí.

Prorok Zachariáš vyzýva obyvateľov Jeruzalema, aby sa po všetkých tých dňoch vojnových porážok, pustošenia a pýchy mocných tešili z Kráľa, ktorý je poslaný Bohom a ktorý prináša niečo iné. Rovnako tak sa z Neho môžeme a máme tešiť aj my, pretože On aj do našej budúcnosti prináša spásu, spravodlivosť a pokoj. Ako je to možné? Je to možné práve vďaka tomu, že nešiel cestou moci ale cestou utrpenia.

V histórii bolo mnoho zlých aj dobrých panovníkov. Bolo veľa takých, čo svoju krajinu zničili aj takých, čo ju pozdvihli. Ak by bol Kráľ z dnešného proroctva iba kráľom pozemskej moci, možno by vybudoval Jeruzalem, možno by nastolil pokoj a mier na pár rokov či desaťročí, no ako človek by raz tiež len umrel a pomery by sa zmenili rovnako, ako po smrti každého panovníka. On však šiel cestou utrpenia a Jeho kráľovstvo je večné. Preto je zvesť o Jeho príchode a moci aktuálna aj dnes. Preto sa aj my môžeme a máme z Jeho príchodu radovať.

Ak máme aj my v týchto temných dňoch pocit, že tmy je v našej duši či v našej budúcnosti priveľa, počujme hlas proroka Zachariáša a skúsme sa viac upriamiť na toho, ktorý prichádza. Nový cirkevný rok, ktorý dnes začíname, nám k tomu poskytne množstvo príležitostí. Nech Zachariášovo proroctvo neznie dnes iba ako tradičný adventný text ale ako pozvánka k tomu, aby sme sa o tohto Kráľa viac zaujímali, vítali Ho a očakávali od Neho to, čo sľubuje a prináša. Amen.

Drahý Pane a Spasiteľu náš, Ty prichádzaš ako Kráľ, prinášajúci spásu a spravodlivosť. Nebojuješ mečom ale láskou, nie si kráľom sily ale pokory. Ty vkladáš seba samého do vôle svojho nebeského Otca a kráčaš poslušne cestou, ktorú Ti vytýčil. Prosíme, vojdi do našich príbytkov i sŕdc, staň sa Pánom nášho života a vnes svetlo do tmy našich obáv, aby sme v Tvojom svetle videli nádej pre náš život, ktorý môže pokračovať vo večnej radosti, kam nás Ty pozývaš a vovádzaš. Amen.

Raduj sa, dcéra Sionská a plesaj, duša kresťanská, prichádza k tebe vzácny Hosť, a dobrých darov nesie dosť. So zástupmi Ho nasleduj, slávneho Kráľa zvelebuj, oddane si Ho privítaj, v srdci Mu miesto prichystaj!