Pieseň ES 332
Pokánie čiňme, kým ešte čas máme, príde Pán k súdu skôr, než sa nazdáme; nech sa nikto z nás na to nespolieha, že Pán zhovieva.
Čítanie Božieho slova zo Zj 3, 1 – 3
„Anjelovi cirkevného zboru sardského napíš: Toto hovorí Ten, ktorý má sedem Božích duchov a sedem hviezd: poznám tvoje skutky, máš meno, že žiješ, a si mŕtvy. Prebuď sa a posilňuj ostatky, ktoré začali odumierať, lebo tvoje skutky som nenašiel dostatočnými pred mojím Bohom! Pripomeň si, čo si prijal a počul, a zachovávaj (to) i kajaj sa! Ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani sa nedozvieš, v ktorú hodinu prídem na teba!“
Milí bratia a sestry!
Kniha Zjavenia Jána obsahuje v prvej časti sedem listov, ktoré Pán Ježiš skrze Jána adresuje cirkevným zborom v Malej Ázii. Keďže sedmička je číslo úplnosti, treba tieto listy brať ako posolstvo celej cirkvi. Dnešné slová sú začiatkom piateho listu, určeného cirkevnému zboru v Sardách.
Mesto Sardy
Sardy mali za sebou slávnu minulosť. Kedysi boli hlavným mestom Lýdie, no v roku 17 boli následkom zemetrasenia úplne zničené. Hoci cisár Tiberius vynaložil veľké prostriedky na ich obnovu, svoju slávu už nedosiahli. Kedy a ako tam vznikol cirkevný zbor nie je známe. Z Písma sa však dozvedáme, že zbor – rovnako ako aj mesto – upadá. Nehovorí sa pritom o žiadnych vplyvoch zvonka, ako to je pri niektorých iných zboroch, takže zbor upadá pravdepodobne následkom vlastnej vlažnosti k evanjeliu.
Pokarhanie
Hneď prvé slová listu sú pokarhaním celého zboru, no pravdepodobne aj jeho vedúceho. Slová „máš meno že žiješ“ sú zrejme narážkou práve na meno vedúceho. Mnohí vykladači sa tak domnievajú, že vedúci zboru sa mohol volať napríklad Zosimos alebo Vitalis. V každom prípade obsahom Pánovej výčitky je to, že tento Zosimos či Vitalis je rovnako ako celý jeho zbor duchovne mŕtvy.
Sedem duchov a sedem hviezd
Pán Ježiš sa pritom predstavuje ako ten, ktorý má „sedem Božích duchov a sedem hviezd.“ To je narážka na to, že u Pána Ježiša je plnosť všetkého. Sedmička ako číslo úplnosti ukazuje na komplexnosť, zmienka o Božích duchoch hovorí o duchovných daroch a sedem hviezd je obraz cirkvi, pretože už v predošlých kapitolách boli jednotlivé cirkevné zbory zobrazené ako hviezdy, ktoré Pán drží v ruke. Ježiš akoby teda hovoril: „Toto hovorí ten, ktorý má v sebe všetky duchovné dary a v rukách všetky cirkevné zbory.“
Pôvodca a darca
Takéto predstavenie sa pritom nemá len vyvýšiť Pána Ježiša ako toho, ktorý všetko má ale má hlavne poukázať na Neho ako na toho, u ktorého to možno nájsť. Duchovné dary, ktoré zboru chýbajú, nájde u Ježiša, ktorý má v rukách cirkev. Jeho slová predstavenia sú teda zároveň aj ponukou týchto darov pre zbor.
Výzva k bdelosti
Bdelosť bola typickým rysom prvotného kresťanstva. Mnohé Pánove podobenstvá smerovali k tomu, aby kresťania bdeli a boli pripravení na druhý Kristov príchod, preto sa aj prví kresťania usilovali túto bdelosť zachovať a byť pripravení na posledný deň. Cirkevný zbor v Sardách, ako aj jeho vedúci, sú dnes povzbudzovaní k tomu, aby bdeli a aby svoju vieru aj prejavovali v skutkoch, ktoré momentálne nie sú dostatočné. Práve skutky ako prejav viery sú vonkajším znakom živosti tejto viery. Inak povedané, ťažko človeku, ktorý sa kresťansky nespráva, veriť, že má v srdci živú vieru a horlí za Pána Ježiša. Tak je to aj s cirkevným zborom. Ak by zbor tvrdil, že má živú vieru, no nič na jej potvrdenie nekoná, je to prinajmenšom zvláštne. Preto je dnes zbor vyzývaný nielen k bdelosti ale aj ku skutkom.
Zachovanie evanjelia
Bdelosť i skutky sa pritom uskutočňujú skrze zachovávanie evanjelia. To je to, čo zbor počul a prijal a čo si má pripomínať. Ak človek odloží evanjelium do kúta a prestane mu venovať pozornosť, postupne ochabne v bdelosti aj v skutkoch. Jedine ak je evanjelium a slovo Božie centrom ľudského života, môže človek zostať bdelý a aktívny. Nenadarmo sa vraví: „Zíde z očí, zíde z mysle.“ Neraz sme to už v živote zažili, že sme napríklad ťažko znášali odchod priateľa či kolegu, no po čase sme si na jeho neprítomnosť zvykli a prestal nám chýbať. Aj na neprítomnosť Božieho slova si človek ľahko zvykne, ak ho odloží bokom, preto ho bokom odložiť nemožno.
Výzva k pokániu
V dnešnom napomenutí pritom zaznieva aj výzva k pokániu. Pokánie je uvedomenie si svojej chyby a zmena myslenia a konania. Zbor v Sardách a jeho vedúci si majú uvedomiť, že odložiť evanjelium bola chyba, ktorá ich doviedla k stagnácii. Túto chybu, ako aj reálny stav veci, si treba uvedomiť a zmeniť. To je pokánie. A udeje sa v okamihu, kedy zbor opäť postaví Pána Ježiša do stredobodu svojho života a stane sa horlivým vo viere i skutkoch.
Aj naša vlažnosť či dokonca chlad vo viere vyplýva často z toho, že evanjelium či Pána Boha odložíme bokom a snažíme sa žiť svoj život a riadiť si svoje veci bez Neho. Potom však začíname duchovne upadať. Prestane nám chýbať spoločenstvo veriacich, prestanú nám chýbať služby Božie a naopak si pomyslíme, aké príjemné je mať voľnú nedeľu. To je však znak duchovného úpadku, kedy človek nastupuje na cestu bez Boha. Táto vedie stále ďalej a ďalej od kráľovstva Božieho až človek zistí, že zostal vo svete sám. V dnešnú kajúcu nedeľu preto aj my upriamme svoj zrak na Pána Ježiša a spytujme sa, či bol vždy stredobodom nášho života. Ak nie, priznajme si to a čo najskôr to zmeňme pre naše vlastné dobro. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si darcom všetkých darov a Ty máš v rukách cirkev, všetky jej zbory i nás. Prosíme, buď stredobodom nášho života a skrze svojho Svätého Ducha rozhojňuj nás vo viere, láske, nádeji i konaní dobrých skutkov. Kiež na Teba denne hľadíme ako na vzor lásky i poslušnosti a v snahe čo najviac sa Ti podobať, žijeme vierou na Tvoju slávu. Amen.
Pieseň ES 327
Kde si, môj Ježiši, láska moja, láska moja, hľadám Ťa, daj srdcu dar pokoja, daj pokoja. Ó Ježiši môj, ó Ježiši môj, v úzkosti a biede sám pri mne stoj, sám pri mne stoj!
by