Pieseň ES 187
Bože, Otče dobrotivý, buď nám hriešnym milostivý, z hriechov svojich sa kajáme, zmiluj sa nad nami, Pane!
Čítanie Božieho slova z Am 8, 1 – 7
„Toto mi ukázal Hospodin, Pán: Ajhľa, kôš zrelého ovocia. I riekol: Čo vidíš, Ámos? Odpovedal som: Kôš zrelého ovocia. I riekol mi Hospodin: Dozrel ku koncu môj ľud izraelský, už mu viac neodpustím. Kvílivo budú znieť spevy v paláci v onen deň – znie výrok Hospodina, Pána – na každom mieste bude mnoho mŕtvol, ktoré v tichosti pohodia. Čujte toto: Vy, ktorí gniavite chudobných a nivočíte bedárov v krajine! Hovoríte: Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie, a deň sviatočného odpočinku, aby sme otvorili obilnice, zmenšovali mieru a zvyšovali cenu i podvodne falšovali váhu, aby sme za peniaze kupovali bedárov a chudobných za pár topánok, aby sme plevy predávali ako zrno! Prisahal Hospodin na slávu Jákobovu: Ani na jeden z vašich činov nikdy nezabudnem.“
Milí bratia a sestry!
Kniha proroka Ámosa obsahuje päť videní, z ktorých každé má svoje vlastné posolstvo, určené celému ľudu. Dnešný text opisuje štvrté z nich.
Kôš ovocia
V tomto videní Boh ukazuje prorokovi kôš plný ovocia, ktorý predstavuje koniec žatvy. Aj my dnes na konci zberu všetkých úrod kladieme na oltár koše s ovocím a ďakujeme Pánu Bohu za úrody zeme. Podobne Izraelci na konci roka prinášali do chrámu svoje dary a desiatky z úrody. Bola to slávnosť plná radosti, oslavy Božieho mena a ďakovania. Je pravdepodobné, že prorok vyslovil svoje slová práve v čase takejto slávnosti, aby v dňoch, kedy ľud prináša svoje dary, použil tieto dary i čas slávnosti pre posolstvo, ktoré im od Boha prináša.
Symbol
Kôš plný ovocia z dnešného textu predstavuje koniec úrody a zároveň slávnosť konca roka, kedy ľud prinášal do chrámu svoje dary. V proroctve však tento kôš získava nový význam. Stáva sa symbolom pre koniec Božej milosti. Prorok oznamuje, že tak ako sa naplnil kôš úrodou zeme, naplnil sa aj kôš Božej milosti – dnes by sme povedali pohár trpezlivosti – a Boh už viac nemieni ľudu tolerovať jeho správanie. „Onen deň“ je dňom Božieho súdu.
Podvody
Bezohľadnosť a nenásytnosť bohatých je taká veľká, že im prekážajú sviatky, pri ktorých nemôžu zarábať. Ich zárobky sú pritom nekalé, nakoľko k nim prišli rôznymi podvodnými praktikami: predávali chudobným najhoršie obilie, používali zmenšené miery, aby predali menej a naopak používali falošné závažia, aby navážili viac a mnohé iné. To všetko viedlo k tomu, že sa Hospodin prísahou zaväzuje takéto skutky potrestať.
Poslušnosť
Ámos spája poslušnosť Božej vôli so vzťahom k blížnemu. Pred Bohom nie je poslušný ten, kto príde do chrámu ako to žiada zákon ale ten, kto koná skutky, milé Hospodinovi. Takýmito sú prejavy záujmu o blízkeho a ochoty pomôcť mu. Ámos pritom nie je s takouto zvesťou prvý. Podobné požiadavky nachádzame aj u iných prorokov a tak vidíme, ako veľmi sa ľud upínal k dodržiavaniu zabehaných poriadkov nehľadiac na skutočný obsah Božej požiadavky zákona.
Prázdny zákon
Skutočnou požiadavkou zákona je pritom láska. To, že človek nemá iných bohov, že neberie Božie meno nadarmo alebo svätí sviatočný deň nie je nič iné ako prejav úcty a lásky k Pánu Bohu. A to, že človek neokradne, neoklame, neohovorí priateľa a nepripraví ho o manželku, dom či služobníctvo, je opäť len prejav úcty a lásky k človeku. Ak niekto slepo vykonáva nariadené úkony, no pritom človeka zneváži inými spôsobmi, nielen že porušil zákon, ale ho vlastne zbavil zmyslu a spravil ho prázdnym zákonom. Naopak, ak si je človek vedomý toho, že to hlavné, čo Boh od neho žiada je úcta a láska k Bohu i človeku a koná podľa toho, tak vlastne napĺňa zákon bez toho, že by poznal jeho jednotlivé paragrafy.
Boží ľud
Akým ľudom sme dnes pre Hospodina my? Kým Izraelci prichádzali na nový rok do chrámu a radovali sa z Božej milosti, ktorej sa im dostalo v úrodách zeme, my máme oveľa väčší dôvod radovať sa. Nás Boh vykúpil z moci hriechu smrťou svojho Syna. Stali sme sa vykúpenými Božími deťmi a to by nás malo spájať a viesť k tomu, aby sme sa ako bratia a sestry v jednej veľkej rodine vykúpených Kristových detí milovali. Sme však ľudom, aký si predstavuje prorok Ámos? Možno sa navzájom neokrádame a nepodvádzame, ako sa to aj dnes vo veľkej miere deje vo svete. Možno určitými morálnymi zábranami, vyplývajúcimi z Písma dávame svetu znať, že sme iní. No často podľahneme pokušeniu ctiť si nadovšetko seba a svoje súkromie a následkom toho ignorujeme tých ostatných alebo ich dokonca očierňujeme, ak nekonajú a nezmýšľajú tak, ako by sa páčilo nám.
Aj keď prorok v dnešných slovách vyčíta ľudu veci, s ktorými sa v cirkvi dnes už azda nestretneme, jeho posolstvo je stále aktuálne. Upozorňuje nás na to, čo je vo vzťahu k Pánu Bohu najdôležitejšie a čo máme aj svojimi skutkami pestovať – totiž úctu a lásku k Bohu i ľuďom. To neznamená, že by sme teraz mali zavrhnúť tradície či vonkajšie prejavy svojej viery. Nejeden kresťan už povedal: „Dôležité je milovať blížnych a to môžem aj doma, kostol k tomu nepotrebujem.“ Ani prorok dnes nehovorí, že ľudia nemajú prichádzať do chrámu. Nie je to však to prvé, pre čo by sa mali páčiť Bohu. Je to jeden z prejavov úcty k Nemu. Preto aj my slovom i skutkom prejavujme úctu a lásku k Pánu Bohu i k človeku a tak naplníme aj Božiu vôľu. Amen.
Modlitba
Pane Bože náš, uvedomujeme si, ako často konáme podľa svojej vôle a nehľadíme na to, čo je milé Tebe ani na to, čo by potrebovali ľudia okolo nás. Ty nám dnes pripomínaš svoj zákon a skrze neho nás chceš učiť láske k blížnym. Prosíme, pomáhaj nám svojim Svätým Duchom a veď nás k tomu, aby sme sa, konajúc skutky lásky stali ľudom, ktorý slovom i činom oslavuje svojho Stvoriteľa, Spasiteľa i Posvätiteľa. Amen.
Pieseň ES 548
Boh náš je Bohom lásky, priateľom svornosti, On požehnáva zväzky pokoja, vľúdnosti; žiada od každého vo viere dobre konať, tak Pána nasledovať, milovať blížneho.
by